Cyprus potrebuje miliardy eur na záchranu bánk a odvrátenie platobnej neschopnosti. Stane sa tak po Grécku, Írsku a Portugalsku ďalším štátom eurozóny, ktorý pomoc dostane. Piatym štátom je Španielsko, ale tam by pomoc mala smerovať len do bankového sektora.
Dosiahla sa politická dohoda s cyperskými predstaviteľmi o pomoci Cypru, uviedol Dijsselbloem. Teraz musia dohodu schváliť členské krajiny eurozóny a vedenie záchranného fondu eurozóny ESM. V niektorých štátoch ju musia potvrdiť parlamenty.
Pôvodne sa predpokladalo, že pomoc bude viac ako 17 miliárd eur, ale vo štvrtok Dijsselbloem prvýkrát uviedol sumu 10 miliárd. Na nej sa po desiatich hodinách rokovaní dohodli aj ministri 17 štátov eurozóny.
Na pomoci sa bude podieľať tiež Medzinárodný menový fond (MMF). Konkrétny podiel fondu bude ešte len určený, uviedla šéfka MMF Christine Lagardeová, ktorá sa tiež zúčastnila na rokovaniach v Bruseli. „Nejaký čas to potrvá,“ dodala.
Podľa dohody zvýši Cyprus korporátnu daň z desiatich na 12,5 percenta. Taktiež vyberie jednorazovú daň 9,9 percenta z vkladov nad 100 000 eur a 6,75 percenta z nižších vkladov. Táto daň by podľa Dijsselbloema mala priniesť 5,7 miliardy eur. Predchádzajúce pomoci Grécku, Írsku a Portugalsku požiadavku na zdanenie vkladov nezahŕňali. Bolo podľa nás spravodlivé, aby sa na vyriešení problému podieľali aj vkladatelia, povedal Dijsselbloem. Zdôvodnil to špecifickou situáciou Cypre, kde je bankový sektor päťkrát väčší ako hrubý domáci produkt (HDP) krajiny.
Spôsob zavedenia tejto dane je na Cypre. Cyperskej úrady už teraz začali prípravy na zavedenie dane z vkladov a na to, aby predišli hromadnému vyberaniu vkladov. Počas víkendu by mal byť prijatý príslušný zákon, ktorý by mal vstúpiť do platnosti do utorka, keď sa po dni voľna cyperskej banky otvoria. Už teraz cyperské úrady podnikajú kroky, aby na účtoch zostala príslušná daň, so zvyškom vkladu je vraj možné voľne nakladať.
Jednorazové zdanenie vkladov presadzoval MMF, ale doteraz ho odmietal Cyprus aj Európska komisia. Cyprus požiadal o pomoc už vlani v júni, ale rokovania dosiaľ nikam neviedli.
Schválená pomoc počíta aj s príspevkom Ruska. Podrobnosti budú známe v apríli, povedal Dijsselbloem. Podľa neho ale nebude príliš vysoká. Musíme byť realisti, ale vítame každú pomoc, dodal. V pondelok pôjde do Moskvy cyperský minister financií Michalis Sarris. Podľa komisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna je Rusko pripravené predĺžiť Cypru čas na splatenie predchádzajúceho úveru 2,5 miliardy eur za rok 2016 a znížiť jeho úrok.
Nemecko a ďalšie krajiny eurozóny doteraz namietali proti pomoci Cypru predovšetkým pre nedostatočnú transparentnosť cyperských bánk, pomalú výmenu daňových informácií a pre podozrenie z prania špinavých peňazí. Cyprus je známy ako daňový raj pre bohatých Rusov, takže je pravdepodobné, že zdanenie vkladov sa bude týkať z veľkej časti aj ich.
Cyprus sa podieľa na ekonomike menovej únie len 0,2 percentami. Keby sa ale jeho problémy ďalej prehĺbili, mohli by ohroziť celú eurozónu, ktorá sa sotva spamätala z problémov spôsobených dlhovou krízou. Pomoc by mala pomôcť znížiť štátny dlh Cypru do roku 2020 na 100 percent HDP.
Pôvodne zvažovaná pomoc 17,5 miliardy eur sa rovnala približne výške HDP krajiny. Tiež by zvýšila štátny dlh na 145 percent HDP, čo by bývalo znemožnilo účasť MMF na záchrannom balíku, pretože fond považuje tak vysoký dlh za neudržateľný.
Ministri financií eurozóny v sobotu tiež schválili predĺženie splatnosti pôžičiek Írsku a Portugalsku, aby sa tento rok mohli vrátiť na finančné trhy. Technické podrobnosti vypracujú odborníci MMF, EK a Európskej centrálnej banky. Predĺženie splatnosti musia schváliť aj ministri financií všetkých krajín EÚ, pretože pomoc pochádzala aj zo záchranného fondu EFSM, na ktorom sa podieľa všetkých 27 štátov EÚ.