Až desiatky miliónov zarobili podvodníci na kolapse daní

Rok od kolapsu informačného systému u daniarov už možno vystaviť účet za to, že viazli daňové kontroly. Kauza vlani otriasla kreslom exministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ). Aktuálne štatistiky Finančného riaditeľstva SR ukázali, že v minulom roku daniari vykonali 16 053 kontrol, čo bolo najmenej za posledných sedem rokov a o niekoľko desiatok miliónov eur klesla aj suma odhalených daňových únikov.

07.03.2013 20:00 , aktualizované: 08.03.2013 08:00
daňové priznanie Foto: ,
Ilustračné foto
debata (153)

Kým v roku 2011 boli odhalené podvody na daniach za 707 miliónov eur, vlani za 525 miliónov eur. Ak by sa preukázané daňové úniky neznížili, štát mohol mať k dispozícii sumu, ktorá by stačila napríklad asi na 15-percentný rast platov pre učiteľov. Kontrolóri museli bez informačného systému chodiť po informácie do archívov a boli aj preto menej efektívni, a to na úrovni 44-percent, kým roky predtým úspešnosť siahala až k 60-percentám.

Podľa analytika mohli pre daňový kolaps podvodníci zarobiť. „Bol tam chaos, čo znamená, že pre technické problémy bola zasiahnutá bežná činnosť úradu. Počet kontrol sa aj preto mohol znížiť. Druhou vecou je to, že ľudia, ktorí mali sklony k finančným podvodom, práve vďaka tak medializovanej situácii na finančnej správe mohli mať väčšiu motiváciu neplatiť dane,“ povedal analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

Mikloš, za ktorého pôsobenia zlyhalo zavádzenie informačného systému u daniarov, vo štvrtok cez svoju asistentku odkázal, že sa k téme nebude vyjadrovať.

Rezort financií poukazuje aj na ďalšie „daňové dedičstvo“. „Koncom roku 2011 bolo otvorených mimoriadne veľa kontrol, pravdepodobne z cieľom zastavenia vyplácania nadmerných odpočtov DPH, čo na jednej strane spôsobilo zlepšenie deficitu rozpočtu v roku 2011, na strane druhej ostalo po kolapse na finančnej správe v minulom roku veľké množstvo otvorených a ešte neuzatvorených kontrol,“ dodal hovorca ministra financií Radko Kuruc.

Daniari potvrdili, že kontrol bolo vlani menej. „V roku 2012 bolo vykonaných 16¤053 kontrol. Rok predtým ich bolo 22¤651. V minulom roku sa tak znížil celkový objem nálezov oproti roku 2011 o 25,7 p­ercenta,“ hovorí Gabriela Dianová, hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR.

Podľa Dianovej však za nižším počtom daňových kontrol stoja aj legislatívne zmeny platné od októbra minulého roka. „Zmena súvisí so zvýšením pracovnej vyťaženosti kontrolórov o vykonávanie vyrubovacieho konanie po kontrole. Takisto to súvisí aj so zameraním daňovej kontroly na odhaľovanie sofistikovaných daňových podvodov, z čoho vyplýva zložitejšie a časovo náročnejšie dokazovanie porušení daňových zákonov,“ povedala Dianová. Počet kontrolórov pritom od októbra minulého roka klesol z 1¤600 na 1¤400.

Najmenej daňoví kontrolóri „preklepli“ podnikateľov v rámci krajských miest v Trenčíne, kde preverili v minulom roku zhruba 1¤600 daňových subjektov. Najviac kontrol je už tradične v hlavnom meste, kde však takisto klesol v minulom roku medziročne ich počet o 1¤500 na vyše 2¤400.

Najrizikovejšia daň je z pohľadu podvodov daň z pridanej hodnoty. Pri odhaľovaní podvodov pri krátení nadmerného odpočtu DPH sa daniarom v minulom roku podarilo odhaliť podvody za 85 miliónov eur, čo bolo o 14 miliónov viac ako v predošlom roku.

Počet kontrol je podľa daňovej poradkyne Moniky Sobekovej-Majkovej iba jedným faktorom pri odhaľovaní daňových podvodov. „Mali by sme však myslieť aj na skúsenosti daňových kontrolórov, respektíve ich schopnosti učiť sa nové metodiky odhaľovania podvodov, schopnosť pracovať s programami,“ hovorí Sobeková. Ako ďalej dodáva, daňoví kontrolóri chodia na kontroly do podnikov nesystematicky. „V prvom rade by mali kontrolovať podniky, ktoré sú na prvý pohľad niečím podozrivé, napríklad dosahujú extrémne hodnoty pomerových finančných ukazovateľov, ktoré sú verejne publikované,“ uzatvára Sobeková.

Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií ešte na jar 2012 vypočítal, že celková strata na únikoch DPH dosiahla v roku 2010 v absolútnom vyjadrení úroveň 2,3 miliardy eur. Takmer polovica z toho bol dôsledok nižšej efektívnosti výberu oproti priemeru EÚ. Príčinu daňových únikov a operovania v šedej ekonomike podľa niektorých ekonómov treba hľadať vo vysokom daňovo-odvodovom zaťažení a reguláciách, ktoré predstavujú prekážku v podnikaní.

„Najmä v čase krízy, keď je nutné prehodnocovať všetky výdavky, sú podnikatelia k takému správaniu tlačení ešte väčšmi. Nezaplatenie daní v plnej výške sa pre podnikateľa môže stať otázkou prežitia. Z dlhodobého hľadiska sú jedinými efektívnymi nástrojmi boja proti daňovým únikom zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, zjednodušenie daňového systému a zrušenie zbytočných regulácií," konštatuje analytik Nadácie F.¤A. Hayeka Tomáš Púchly. „Nikto neplatí dane dobrovoľne a každé zvyšovanie daní zvyšuje motiváciu optimalizovať správanie tak, aby občan zo zarobených peňazí mal čo najvyšší úžitok,“ dodáva analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.

Zavedenie efektívnejšej kontroly daňových subjektov a predchádzanie podobným situáciám na finančnej správe spred roka iniciovali včera na 18. marca aj poslanci parlamentného výboru pre financie a rozpočet. Tí by mali už o pár dní absolvovať poslanecký prieskum na finančnej správe. „Keďže máme o chvíľu prvé výročie parlamentných volieb, tak možno je akurát vhodný čas pozrieť sa trošku dozadu, ako sa podarilo finančnú správu zastabilizovať,“ odôvodnil podľa agentúry SITA svoj návrh opozičný poslanec Jozef Kollár (SaS).

Poslanci by mali v rámci prieskumu vyhodnotiť zavedenie informačných systémov vo finančnej správe či časovú schému a obsah jednotlivých etáp projektu Unitas, teda zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov. Rovnako sa chcú pozrieť aj na prijaté opatrenia súčasnej vlády na zamedzenie daňových únikov.

153 debata chyba