Po tom, čo vláda vlani v poslednej chvíli v štátnom rozpočte znížila pre dosahy európskej dlhovej krízy očakávané daňové a odvodové príjmy o 260 miliónov eur, čaká rezort financií vo februári ďalší rez. Potvrdil to minister financií Peter Kažimír. Nárast daní nateraz vylúčil s tým, že výpadok sa pokryje šetrením a peniazmi z vystúpenia tisícov ľudí z druhého penzijného piliera.
O koľko peňazí štát príde, je otázne. Vláda v rozpočte síce počíta s 2,1-percentným rastom ekonomiky a analytici hovoria už len o jednopercentnom raste, nižší rast však už ministerstvo sčasti zohľadnilo pri krátení plánovaného výberu daní koncom minulého roka. Zároveň platí, že hospodárstvo spomalí pre nižší odbyt exportne orientovaných firiem a pre výber daní je kľúčová domáca spotreba.
Kým rozpočet počíta na tento rok s reálnou spotrebou domácností na úrovni 0,7-percenta, analytici vidia tento cieľ ako nesplniteľný. A to napriek tomu, že napríklad Národná banka Slovenska na základe prognóz svetových inštitúcii, podľa ktorých má v eurozóne nastať v druhom polroku oživenie, očakáva 0,4-percentý rast spotreby.
„V tomto bode nie je s istotou možné odhadnúť, ako presne sa bude situácia vyvíjať, no vzhľadom na okolnosti bude akýkoľvek výsledok vyšší ako nula možné považovať za úspech,“ konštatuje analytik Nadácie F.¤A. Hayeka Tomáš Púchly.
Horší výber daní sa očakáva najmä pri dani z pridanej hodnoty. „Problémom je dlhodobé obchádzanie platenia špekulatívnymi praktikami, cezhraničné nákupy, ako aj štruktúra rastu ekonomiky. Na jednej strane sa krajina teší z jedného z najvyšších rastov hospodárstva v celej únii, no jej štruktúra nie je priaznivá pre výber DPH. Podstatná časť rastu sa totiž tvorí v exportných priemyselných odvetviach, najmä pri výrobe automobilov, z ktorých sa pri predaji do zahraničia neplatí DPH,“ konštatuje analytik Tatra banky Boris Fojtík. Pritom ešte v minulosti sme rast výroby v priemyselných odvetviach videli na raste zamestnanosti a raste miezd.
Už v minulom roku šesť z trinástich odvetví slovenskej priemyselnej výroby čelilo medziročnému poklesu produkcie. Aj preto mnohé z firiem museli optimalizovať svoje náklady vrátane zamestnanosti. Nezamestnanosť stúpla na vyše 14¤percent.
„Je to následok nielen nového Zákonníka práce, na základe ktorého firmy urýchlili rozhodnutia o prepúšťaní aj v prípade pracovníkov, ktorých pracovné miesta by boli s veľkou mierou pravdepodobnosti ohrozené v najbližších mesiacoch. Recesia v eurozóne a zhoršovanie dynamiky aj vo vlani najúspešnejších odvetviach priemyslu varujú, že slovenský trh práce čaká v tomto roku veľmi hrboľatý terén,“ konštatuje analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
Podľa analytika ČSOB banky Marka Gábriša však už niektoré predstihové ukazovatele naznačujú stabilizáciu situácie v Nemecku, u nášho najväčšieho obchodného partnera. „V takom prípade by druhý polrok mohol byť lepší aj na Slovensku. Ale zatiaľ je to príliš málo na to, aby sme si boli istí nejakým zvratom,“ dodáva Gábriš.
Na riziká rozpočtu upozorňovala ešte v minulom roku aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá za najväčšie hrozby štátnej kasy označila zdravotníctvo, školstvo a samosprávy. Rozpočet napríklad nepočíta s ďalším zadlžovaním zdravotníckych zariadení, takisto je otázne, či samosprávy budú šetriť tak, ako to deklarovali v memorande o spolupráci s vládou.