Komisár pre hospodársku súťaž Joaquin Almunia pritom pred dvoma rokmi rozhodol, že neplatenie dane za nehnuteľnosti, ktoré vlastnila talianska katolícka cirkev počas rokov 2006 až 2011, bolo proti férovým pravidlám hospodárskej súťaže v únii. Z nového rozhodnutia však vyplýva, že Vatikán na starých daniach ušetrí jednu miliardu eur.
Problém vznikol po tom, čo talianska vláda rozhodla, že daň z komerčne využívaných nehnuteľností musí platiť aj cirkev. Týmto krokom chcela vláda prinútiť Vatikán, aby v čase hospodárskej recesie prispel ku konsolidácii verejných financií. Zákon však obsahoval jednu zásadnú výnimku, a to takú, že cirkev nemusela platiť daň za komerčné nehnuteľnosti, v ktorých sa vykonávala aspoň nejaká nezisková činnosť. V praxi to dopadlo tak, že cirkev odmietla zaplatiť daň napríklad za hotel, v ktorom bola kaplnka alebo za reštauráciu, v ktorej bola modlitebná miestnosť.
Proti tomu sa ohradila Európska komisia, podľa ktorej takéto obchádzanie platby dane znevýhodňuje ostatných podnikateľov. Komisár Almunia však teraz priznal, že spätne je prakticky nemožné určiť, ktoré nehnuteľnosti v rokoch 2006 až 2011 boli využívané výhradne na komerčné účely a v ktorých bola napríklad kaplnka.
Tento rok talianska vláda na čele s Mariom Montim zákon o dani z nehnuteľnosti pozmenila ku spokojnosti Bruselu. Od budúceho roku už budú daňové výnimky platiť len pre budovy s plne nekomerčným využitím.
Výsledkom toho je, že daňová záťaž na Vatikán sa od budúceho roku zvýši, aj keď nie až tak ako si predstavovali jeho kritici. Katolícka cirkev v Taliansku je majiteľom asi 4 600 ziskových nehnuteľností. Okrem hotelov a reštaurácií vlastní napríklad aj športcentrá. Denník La Republicca vypočítal, že po novom len za budovy v Ríme bude musieť Vatikán odviesť daň z nehnuteľností v sume 25,5 milióna eur.
Premiérovi Mariovi Montimu sa počas jeho krátkeho vládnutia podarilo presadiť rad tvrdých reforiem. Zmenil dôchodkový systém, zaviedol nepopulárnu daň z nehnuteľností a pozmenil Zákonník práce v prospech zamestnávateľov. Teraz sa podľa jeho slov treba zamerať na zvýšenie produktivity a naštartovanie ekonomického rastu.
Napriek týmto reformným snahám sa však Taliansko nachádza v hlbšej recesii, ako sa predpokladalo. Pôvodne sa uvádzalo, že ekonomika tento rok klesne o 1,2 percenta, po novom sa však počíta s dvojnásobne veľkým prepadom. To má vplyv aj na štátny rozpočet. Taliansko chcelo vykázať deficit rozpočtu na úrovni 1,7 percenta výkonu ekonomiky, no teraz deficit zrejme dosiahne 2,6 percenta.