Štát pri dlhoch šliapne na brzdu

Vláda sa v rozpočte zaväzuje k ozdraveniu verejných financií, ktoré má byť základom pre hospodársky rast v ďalších rokoch. V opačnom prípade by hrozilo, že Slovensko stratí dôveru investorov, čo by prinieslo nutnosť ďalšieho uťahovania opaskov a zhoršenie životnej úrovne ľudí.

Cez vyššie dane najmä pre firmy a bohatších ľudí, oslabenie druhého penzijného piliera a tiež škrty verejných výdavkov sa má na budúci rok deficit rozpočtu znížiť z tohtoročnej očakávanej úrovne okolo 4,6 percenta na 2,9 percenta hrubého domáceho produktu. Štát minie asi o tri miliardy eur viac, ako vyberie na daniach. Verejný dlh sa v pomere k výkonu ekonomiky medziročne zvýši o 2,7 percentu­álneho bodu, na 54,9 percenta, kým tento rok narástol až o takmer deväť percentuálnych bodov. Dlh na jedného Slováka predstavuje už vyše 5 500 eur.

Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer) je to pre zlé vládnutie pravice. „Jeden z dôvodov, že to bude v roku 2013 bolieť, je aj to, že pre rok 2012 bolo vypustené úsilie pokračovať v znižovaní deficitu a v znižovaní dlhu,“ upozornil Kažimír. Opozícia zase vyčíta Smeru, že príliš zadlžil krajinu počas hospodárskej krízy v rokoch 2009 a 2010.

Podľa premiéra Roberta Fica schválený rozpočet na budúci rok udrží Slovensko v centre diania, keďže deficit sa zníži pod tri percentá a krajina sa tak vyhne sankciám Bruselu za nadmerné zadlžovanie. „Je to plán, ktorý je dôveryhodný,“ dodal Fico. Vláda poukazuje na to, že konsolidačné opatrenia sa v prípade daní nedotknú väčšiny zamestnancov.

Opozícia vláde vyčíta, že rast daní z príjmov z 19 na 23 percent firmy prenesú na zamestnancov. „Toto naháňanie príjmov bude vyháňať zo Slovenska prácu,“ povedal predseda SDKÚ Pavol Frešo. „Vyberiete najviac rovnako veľa daní ako tento rok,“ odkázal Smeru predseda SaS Richard Sulík.

Minister financií Kažimír pripustil, že rozpočet má riziká, ktoré si však podľa neho vláda uvedomuje. Za hlavné riziká označil hospodárenie samospráv, rozpočet zdravotníctva a školstva, najmä v súvislosti so mzdovými nárokmi. „Toto nie je rozpočet, ktorý po jeho schválení zajtra by mal byť niekde odložený do skrine, budeme sa ním na mesačnej báze zaoberať,“ vyhlásil minister.

To, že najmä v súvislosti s rozpočtom zdravotníctva bude musieť vláda prijímať na budúci rok dodatočné opatrenia, si myslia nezávislí analytici aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá kontroluje vládu. Rada poukázala na to, že v rozpočte nie je pokrytých 50 miliónov eur, o ktoré by podobne ako tento rok mal narásť dlh zdravotníckych zariadení. Ministerstvo financií tento fakt nespochybnilo. V rozpočte tiež vypadnú peniaze pre posun v dostavbe atómových elektrární Mochovce. Vláda navyše pred schválením rozpočtu musela pre očakávaný výpadok daní rozpustiť takmer celú rezervu vo výške 313 miliónov eur. Vláda však trvá na tom, že deficit klesne pod tri percentá a je tomu ochotná prípadne prispôsobiť výdavky.

Rast daní z príjmov a vyššie odvodové stropy by vláde mali priniesť pätinu z 2,5 miliardy eur, ktoré majú v rámci konsolidácie verejných financií za tento a budúci rok natiecť do štátnej kasy. Celkovo bude konsolidácia verejných financií na budúci rok prebiehať najmenej z dvoch tretín cez vyššie dane a jednou tretinou na strane výdavkov štátu. To platí pri scenári prínosov konsolidácie v porovnaní s tým, keby vláda nič nerobila a výdavky by neklesali, ale rástli bežným tempom.

V rámci nižších výdavkov sa o 5 percent pri mzdových výdavkoch uskromnia zamestnanci štátnej aj verejnej správy a o 10 percent im klesne aj priestor na bežné výdavky. Vláda počíta s finančnou disciplínou obcí, s ktorými má dohodu. Kažimír tvrdí, že tomuto plánu verí viac ako tohtoročnému rozpočtu pripravenému minulou vládou, v ktorom sa napokon ukázali výpadky daní za takmer 600 miliónov eur.

Kým väčšine úradníkov platy klesnú, či prídu o prémie, napríklad učitelia si podľa schváleného rozpočtu prilepšia o päť percent. Platy sa nezmenia hasičom, policajtom, horským záchranárom, členom SIS či pracovníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže. Oproti tomu v celom hospodárstve vláda pri rozpočte počíta s rastom priemerných platov o 3,4 percenta, čo vyplýva z kolektívnych zmlúv. Pre rast daní však budú v niektorých sektoroch platy skromnejšie a tam, kde sa darí, pôjdu, naopak, hore viac. Napríklad bratislavský Volkswagen zvyšuje platy od januára o 4,8 percenta.

Rozpočet je postavený na očakávanom 2,1-percentom raste ekonomiky, čo bolo ešte v septembri označované za reálny odhad, ale teraz je spomínaný rast rizikový. Národná banka Slovenska očakáva rast len 1,6 percenta a časť analytikov nepočíta so žiadnym posilnením ekonomiky. Dôvodom sú obavy s prehĺbenia dlhovej krízy v eurozóne, kam smeruje väčšina slovenského exportu.