„Výroba hliníka v Slovalcu by nemohla ekonomicky prežiť ani s nulovým ziskom. Potrebujeme sa teda dostať s nákladmi na elektrickú energiu aspoň na úroveň iných európskych výrobcov hliníka,“ podotýka Veselý. „Ak chceme dlhodobo udržať výrobu v Slovalcu, popri dohode s dodávateľom elektriny budeme potrebovať koordinovanú podporu vlády SR v zmysle riešenia prenosových poplatkov a využitia možnosti kompenzácií nepriamych emisií pre energeticky náročné odvetvia,“ mieni Veselý.
Rokovania o pomoci sú podľa informácií Pravdy napäté a výsledok nejasný. Aby Slovalco zostalo, treba úľavy v desiatkach miliónov eur. Peňazí sa musí vzdať sčasti štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava a sprivatizované Slovenské elektrárne. Zasiahnuť môže aj vláda, ktorá však pri snahe znižovať dlh voľné peniaze nemá.
Jeden z najväčších problémov pre výrobcu vyplýva z poplatkov za prenos elektriny do fabriky. Porovnanie európskej siete operátorov prenosu elektriny dokazuje, že napríklad v Nemecku i v Maďarsku platili v roku 2011 odberatelia asi polovičnú sumu ako na Slovensku a v Nórsku to bolo o viac ako dve tretiny menej. To je jeden z dôvodov, prečo firma požiadala o pomoc aj Ficov kabinet.
Čo by sa stalo s fabrikou, keby rokovania neboli úspešné, Slovalco odmieta konkretizovať so zdôvodnením, že je to otázka na nórskeho akcionára. Ten však na otázky Pravdy neodpovedal.
V Nemecku majú niektoré energeticky náročné fabriky poplatky za prenos elektriny ešte nižšie. Tento typ výroby totiž odoberá elektrinu prakticky stále a dispečing prenosovej sústavy tak musí v menšej miere regulovať jednotlivé toky cez sieť. Okrem toho môže Slovalco energetickému dispečingu pomôcť. Napríklad pri neočakávanom výpadku niektorej z elektrární môže na desiatky minút odstaviť svoje pece a zmenšiť tak preťaženie v elektrických rozvodoch, kým nabehnú náhradné zdroje.
Prevádzkovateľ dispečingu, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, túto možnosť podľa hovorcu Igora Galla za posledných päť rokov nevyužil ani raz, pretože so Slovalcom nemá uzavretú zmluvu na tento druh služieb.
„Prevádzkovateľ prenosovej sústavy má právo vydať pokyn na zníženie odberu elektriny u akéhokoľvek odberateľa v prípade stavu núdze v elektroenergetike, ktorý je jednoznačne definovaný v zákone o energetike,“ vysvetľuje Gallo.
Informácie má aj ministerstvo hospodárstva. Štát má 34-percentný podiel v Slovenských elektrárňach.
„Slovalco má aktuálne so spoločnosťou Slovenské elektrárne podpísaný kontrakt, ktorý Slovalcu zabezpečuje ceny, ktoré sú pod úrovňou obvyklých trhových cien, ale sú zároveň obvyklé pri energeticky náročnom priemysle,“ povedal hovorca rezortu Stanislav Jurikovič. Ministerstvo počká na výsledok rokovaní medzi elektrárňami a Slovalcom o nových cenách.
„Ministerstvo môže využiť niektoré ustanovenia v sekundárnej legislatíve, aby konkurencieschopnosť Slovalca dodatočne podporilo,“ dodal Jurikovič s tým, že by nešlo o štátnu pomoc.
Ministerstvá konajú po urgencii premiéra Roberta Fica. „Bola by veľká chyba, ak by sme niečo zanedbali a odišiel by zo Slovenska investor a pomerne veľké množstvo pracovných miest by zaniklo,“ odpovedal Fico v súvislosti so Slovalcom počas parlamentnej hodiny otázok na konci septembra. V minulosti už Slovalco musela ratovať aj Dzurindova vláda, keď pre európske predpisy tiež hrozil koniec zliav a zdraženie elektriny pre fabriku.
Slovalco má v súčasnosti zaistené výhodné ceny energie. Garancie získalo prostredníctvom zmluvy s trvaním dvadsať rokov ktorá začala platiť v roku 1994. Vtedajší Štátny energetický podnik ju podpísal, aby nórskym vlastníkom garantoval návratnosť investície. Hlinikáreň totiž neskôr prešla rekonštrukciou, ktorá zdvojnásobila výrobu, zlepšila ekológiu fabriky a stala sa najmodernejšou výrobňou hliníka v Európe, ktorou je dodnes. Nové pece boli spustené v roku 1996.
Zlepšiť cenu elektriny pre Slovalco by mohli aj Slovenské elektrárne, ktoré s 66-percentným podielom ovláda taliansky Enel. „Slovalco odoberá približne 12 percent produkcie Slovenských elektrární. Stabilita odberu Slovalca veľmi dobre zodpovedá stabilite produkcie atómových elektrární,“ vraví hovorkyňa Slovenských elektrární Janka Burdová. Kam sa však môže zľava pre najväčšieho veľkoodberateľa vyšplhať, hovorkyňa nechce prezradiť. „Cena je predmetom zmluvného obchodného tajomstva,“ zdôvodňuje Burdová.
Hliník sa na Slovensku vyrába od roku 1953. Fabrika v Žiari nad Hronom vlani zaznamenala druhé najvyššie tržby na Slovensku z hutníckeho odvetvia. Jednotkou bol košický U. S. Steel. Svoje produkty predáva fabrika cez nórskeho väčšinového akcionára Hydro Aluminium. Druhým veľkým akcionárom hlinikárne je finančná skupina Penta. Priamo v areáli bývalých Závodov 29. augusta je aj výrobca komponentov pre automobilové motory Nemak Slovakia so zhruba šesťsto zamestnancami a spoločnosť Sapa Profily s približne 450 ľuďmi.