Grécko získa ďalších približne 44 miliárd eur zo záchranného balíka, z ktorých viac ako 31 miliárd bolo od leta blokovaných. Dohodli sa na tom v noci na utorok ministri financií eurozóny, ktorí rokovali aj so zástupcami Medzinárodného menového fondu (MMF). Formálne bude toto rozhodnutie potvrdené na budúcej schôdzke.
Odblokovanie peňazí, ktoré Atény nutne potrebujú, prišlo po tom, keď sa obidve strany po pol dňa trvajúcich rokovaniach zhodli na krokoch potrebných pre zoškrtanie gréckeho dlhu. Ten by sa mal do roku 2022 znížiť na 110 percent hrubého domáceho produktu a 124 percent HDP do roku 2020.
V rámci týchto krokov by sa mali Aténam vrátiť výnosy, ktoré získala Európska centrálna banka (ECB) z gréckych dlhopisov. Znížia sa aj úrokové sadzby z pôžičiek, ktoré Grécko má a upraví sa ich splatnosť. Ministri sa tiež dohodli na spustení programu dobrovoľného odkúpenia dlhopisov, v rámci ktorého by sa malo podľa agentúry Reuters ponúknuť súkromným investorom 35 centov za každé euro gréckych dlhopisov, ktoré vlastnia.
„Určite to zníži neistotu a posilní dôveru v Európu a v Grécko,“ povedal k dohode šéf ECB Mario Draghi.
Prijaté rozhodnutia by mali zabezpečiť udržateľný stav gréckeho dlhu. Práve to bola kľúčová otázka, ktorá MMF a eurozónu v posledných zamestnávala a tiež do istej miery rozdeľovala v názoroch.
„Som potešený, môžem oznámiť, že sme dosiahli politickú dohodu o vyplatení ďalšej splátky Grécku,“ povedal šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker. Grécko podľa neho pristúpilo k reformám a škrtom, ktoré od neho partneri požadovali.
Podľa šéfky MMF Christine Lagardeovej je Grécko opäť „na ceste k udržateľnému dlhu“.
Eurokomisár pre menové a hospodárske záležitosti Olli Rehn po rokovaní povedal, že peniaze zo záchranného balíka pôjdu do Grécka v troch splátkach a stane sa to v prvej časti decembra.
Keď sa dojednával záchranný balík pre Grécko, z ktorého sú teraz postupne výmenou za jednotlivé reformné kroky uvoľňované peniaze, tak sa počítalo s tým, že grécky dlh v roku 2020 bude dosahovať približne 120 HDP. Práve túto hranicu MMF označil za trvalo udržateľnú.
Lenže v poslednej dobe dáta ukázali, že vzhľadom na stav tamojšej ekonomiky a postupu reforiem to nie je príliš reálne. Dlh totiž v budúcom roku podľa odhadov stúpne až na hranicu 190 percent HDP. Grécka ekonomika sa za posledných päť rokov prepadla o takmer 25 percent a ďalší pokles sa očakáva aj v budúcom roku. Bez nových opatrení by výška dlhu za osem rokov dosiahla hranicu 144 percent HDP.
Juncker verí, že sa grécka ekonomika dostane do lepšej kondície. Prispieť by k tomu okrem iného mal aj zámer znížiť množstvo peňazí, ktoré Gréci dávajú na spolufinancovanie únijných projektov.