K dani z finančných transakcií sa prihlásilo aj Slovensko, ktoré by však z nej veľmi neprofitovalo. Transakcie, ktoré by boli dani podriadené, totiž nie sú na Slovensku príliš časté.
Nová daň sa má týkať obchodov medzi bankami, finančných derivátov a operácií na peňažnom a devízovom trhu, keď banka obchoduje vo vlastnom mene. Minister financií Peter Kažimír tvrdí, že ak by sa daň odvádzala z operácií na akciovom trhu, tak by pre Slovensko priniesla 350–tisíc eur.
Barnier však upozorňuje na budúce riziko presunu finančných transakcií z jednej krajiny EÚ do druhej v prípade, že by k dani v najbližšom čase nepristúpili všetky členské krajiny. Zdaniť finančné transakcie chce okrem Slovenska momentálne ďalších desať európskych krajín vrátane Talianska, Španielska a Estónska.
„Je dôležité, aby do toho bolo zapojených viacero krajín, viac ako týchto jedenásť, aby to naozaj fungovalo tak, ako má,“ hovorí Barnier. Podľa neho by sa tak v budúcnosti zabránilo situácii, aká nastala vo Švédsku, ktoré ešte v roku 1984 obdobnú daň zaviedlo, no v roku 1991 ju zrušilo. Podľa hlavného investičného stratéga ČP Invest Michala Valnetíka Švédi očakávali výnos dane na úrovni 1,5 miliardy švédskych korún, výsledkom bol však 30–násobne menší zisk. Viac ako 80 percent finančných transakcií sa presunulo do Londýna a Fínska.
Prvotný návrh Medzinárodného menového fondu z minulého roka hovoril o tom, že by túto daň platili finančné inštitúcie aj mimo Európskej únie, dnešný plán obmedzuje vyššie zdanenie len na európske územie. Daň z finančných transakcií by mala podľa Bruselu smerovať do nového spoločného rozpočtu pre eurozónu, ktorý bude mať za úlohu dotovať tvorbu nových pracovných miest. Únia si podľa posledných dokumentov Európskej rady sľubuje v rámci programu Európa 2020 vytvoriť dva milióny nových pracovných miest, a zvýšiť tak rast ekonomiky o dve percentá.
Viacerí ekonómovia však tvrdia, že vytvorenie spoločného rozpočtu je prvým krokom k dvojrýchlostnej Európe, teda rozdeleniu krajín na ekonomicky silnejšie a na tie slabšie. Podľa slovenskej europoslankyne Anny Záborskej (KDH) by z tohto rozpočtu mohlo ťažiť aj Slovensko, primárne by sa však malo pomáhať napríklad Španielsku, ktoré zápasí s rekordnou nezamestnanosťou.
„Rozpočet menovej únie by mal byť akýmsi rezervným fondom, z ktorého by v prípade potreby mohli čerpať štáty v prechodnom období, kým by zreálnili svoje hospodárenie,“ hovorí Záborská.
Podľa českého europoslanca Hynka Fajmota však bude v prípade samostatného rozpočtu pre eurozónu potrebná zmena v Lisabonskej zmluve, ktorá podľa momentálneho právneho rámca vytvorenie takéhoto osobitného rozpočtu neumožňuje.