Aby sa zabránilo vysokým deficitom a dlhom, Brusel by mohol od vlády požadovať vyššie dane, menšie platy pre štátnych zamestnancov či nižšie penzie. Takéto zásahy zatiaľ komisia uplatňuje len pre krajiny, ktoré čerpajú pomoc, ako Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko.
Po novom však chce Brusel hovoriť do rozpočtov všetkých 17 krajín eurozóny. Podľa denníka Financial Times to navrhuje prezident EÚ Herman Van Rompuy. Dlho očakávanú predstavu o silnejšej únii posúdia na budúci týždeň lídri jednotlivých krajín.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka V Európe nie je nuda.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Slovenska by sa návrh zatiaľ priamo nemusel dotknúť, keďže výhrady na európskej úrovni k rozpočtu a konsolidácii na rok 2013 sa zatiaľ neobjavili. Minister financií Peter Kažimír však nedávno varoval, že ak by vláda stavila na opozíciou presadzované rýchle výdavkové škrty, „nikto by nám takýto spôsob konsolidácie neuveril“, čo pripustili aj analytici. Úspory roky sľubujú napríklad Gréci a práve ich dlhy spustili dlhovú krízu a donútili politikov k systémovým opatreniam.
Návrh zahŕňa napríklad centrálny rozpočet eurozóny, cez ktorý by sa mohli vyplácať podpory v nezamestnanosti. Silnejšiu úniu chce Nemecko. Zasahovaniu do rozpočtov sa, naopak, môžu brániť Taliani či Francúzi. Aj Španieli sa aktuálne radšej snažia šetriť sami, ako by pri ďalšej nutnej pomoci museli pristúpiť na návrhy Bruselu.
Silnejšia únia má zaistiť, aby sa dlhová kríza ďalej nešírila a projekt jednotnej meny prežil. Čas na hlbšiu integráciu politici vytvorili zostavením dvoch eurovalov, ktoré už zachraňujú viaceré krajiny. Okrem toho musia štáty prijať fiškálnu zmluvu, podľa ktorej vysoký deficit môže vyvolať sankcie vo výške 0,2 percenta hrubého domáceho produktu.
„Slovensko bude ratifikovať do konca roka fiškálnu zmluvu, ktorá okrem iného hovorí o tom, že štáty musia mať vyrovnanú štrukturálnu bilanciu rozpočtu, čo núti štáty redukovať ich štrukturálne deficity. Na expertnej úrovni sa rokuje o posilnení finančnej disciplíny, ktoré sa týkajú dodatočných fiškálnych pravidiel,“ odkazuje hovorca ministra financií Radko Kuruc. Premiér Robert Fico viackrát upozornil, že pripravované zmeny budú revolúciou vo fungovaní únie.
Najmä pre malých členov eurozóny je podľa ekonómov výhodnejšie pripustiť prísnejší externý dohľad nad financiami, ako opakovane riskovať úplnú závislosť od externej pomoci a s ňou spojené reštrikčné opatrenia.
„Prísnejšia koordinácia národných rozpočtových politík je dobrou správou pre daňových poplatníkov, neznamená totiž obmedzenie rozpočtovej suverenity, ale najmä obmedzenie možnosti, aby národní politici nezodpovedne vyrábali dlhy na úkor budúcich generácií krajiny a v extrémnom prípade na úkor kredibility eurozóny,“ myslí si analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Na to, aby Brusel dostal rozpočty pod kontrolu, bude najprv nutný súhlas všetkých 17 krajín eurozóny. Zatiaľ nie je isté, či návrh získa dostatočnú podporu. „Takéto opatrenie považujem za vážny zásah do suverenity členských štátov. V konečnom dôsledku však nemusí mať očakávaný efekt. Ako sme boli opakovane svedkami v prípade Grécka, ani takáto kontrola nedokáže zaručiť dodržiavanie naplánovaných úsporných opatrení,“ tvrdí analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly.
Podľa analytika Next Finance Martina Prokopa budú dôležité podrobnosti. „Vláda danej krajiny môže zostaviť rozpočet na základe optimistického očakávania vývoja ekonomiky, čo zase nie je ničím nezvyčajným. Teda bude mať vyššie príjmy, nižšie výdavky a menší deficit. Na prvý pohľad je všetko v poriadku, ale bude záležať, ako sa k tomu postaví Brusel. Dohady o parametroch nastavenia rozpočtu môžu trvať niekoľko mesiacov,“ dodáva Prokop.
Je zároveň otázne, či Brusel v národných rozpočtoch odhalí nereálne plány. Napríklad prvá Ficova vláda po sebe v roku 2010 nechala v rozpočte dieru asi za miliardu eur,keď klesol výber daní. Nezávislí analytici to však v návrhu rozpočtu nevideli. Podobne aj po Radičovej vláde tento rok zostala v rozpočte diera v stovkách miliónov eur, aj keď analytici rozpočet hodnotili ako realistický.
Okrem plánu prísnejšie kontrolovať národné rozpočty, budú európski politici rokovať aj o vzniku bankovej únie. Októbrový summit podľa analytika portálu euractiv.sk Radovana Geista môže s týmito opatreniami opätovne zažehnať neistotu na finančných trhoch. Vytvorenie bankovej únie je podľa neho potrebným krokom.
„Najväčším problémom menovej únie a potenciálnym zdrojom omnoho vážnejšej krízy je práve finančný sektor. Ak má však tento krok eurozónu stabilizovať, Brusel bude musieť urýchliť prijímanie potrebných opatrení na jej zriadenie, momentálne sú rokovania príliš zdĺhavé,“ konštatuje Geist.
Minister financií odíde do Bruselu takisto s mandátom, že krajina poskytne v polovici októbra prvú hotovostnú splátku do trvalého eurovalu vo výške 264 miliónov eur. Počas nasledujúcich dvoch rokov bude musieť uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395 miliónov eur. Slovensko si pritom podľa Kažimíra na túto pôžičku požičalo emisiou štátnych dlhopisov už v úvode tohto roka, pričom získalo o vyše tri miliardy eur viac, ako momentálne potrebuje. Podľa ministra sa krajina predzásobuje aj pre prípadnú nepriaznivú situáciu na finančných trhoch.
Podľa hlavného ekonóma Medzinárodného menového fondu Oliviera Blancharda bude napriek všetkému svetovej ekonomike trvať najmenej desať rokov, aby sa vymanila z krízy, ktorá sa začala v roku 2008 a momentálne pokračuje dlhovou krízou v krajinách eurozóny. Ako uviedla ČTK, k vyriešeniu krízy v Európe bude podľa neho nutné, aby Nemecko akceptovalo vyššiu infláciu.