Štátny tajomník ministerstva Peter Pellegrini ešte koncom minulého týždňa pre denník Pravda pripustil, že ministerstvo sa „bude zaoberať“ otázkou regulácie súčasných rekordných cien palív. „K regulácii cien palív sa nepristúpi,“ povedal však v pondelok pre Pravdu dôveryhodný zdroj z ministerstva.
Prečo sa nenaplnia slová štátneho tajomníka, nie je jasné. Nad reguláciou cien palív uvažovala už prvá Ficova vláda a vyslúžila si za to kritiku od ekonomických analytikov. Ministerstvo financií sa v pondelok oficiálne k možnosti použiť reguláciu cien nevyjadrilo. Hovorca rezortu Radko Kuruc povedal, že cestou poklesu spotrebných daní vláda nepôjde.
„V rámci záväzkov voči EÚ a z dôvodov konsolidácie rozpočtu nie je priestor na zmenu sadzieb spotrebných daní, ktoré sú určované na liter paliva,“ reagoval Kuruc. Naopak, napríklad socialisti vo Francúzsku sa pre rekordné ceny už rozhodli cez štátne dotácie ceny palív znížiť o šesť centov.
Reguláciu cien palív by privítalo hlavné mesto Bratislava, ktoré ťažia vysoké náklady na prevádzku hromadnej dopravy. Benzín stojí na pumpách 1,60 eura za liter a nafta 1,49 eura. Hovorca bratislavského magistrátu si aj naďalej myslí, že vláda by svoju kompetenciu využiť mohla.
„Je vo výlučnej kompetencii vlády, či pristúpi k takémuto kroku, alebo nie. Je totiž otázkou, dokedy nechá stúpať ceny pohonných hmôt, ktoré dnes výrazne zaťažujú nielen rodinné rozpočty, ale aj rozpočty samospráv, hlavne čo sa týka podporovania verejnej hromadnej dopravy,“ argumentuje hovorca bratislavského magistrátu Ľubomír Andrassy.
Naopak, zástupca jedinej slovenskej rafinérie Anton Molnár privítal informáciu, že ceny palív vláda regulovať nebude. Už koncom minulého týždňa argumentoval, že štát by mal túto administratívnu možnosť použiť iba v mimoriadnych situáciách, ako sú živelné pohromy či vojnové konflikty.
Analytik UniCredit Bank Slovakia Ľubomír Koršňák s rozhodnutím ministerstva financií ceny neregulovať tiež súhlasí. „Keďže ceny palív sa odvíjajú od cien eura a ropy na svetových trhoch a marže výrobcov palív sa takmer nemenia, na zníženie cien by bolo možné pôsobiť napríklad znížením daní. Urobiť tento krok v čase konsolidácie verejných financií je však takmer nemožné,“ myslí si Koršňák.
Prvá Ficova vláda v roku 2006 pohrozila Slovnaftu reguláciou cien, čo prinieslo dočasné zlacnenie palív bez daní až na minimum v celej EÚ. Dlhodobo však ceny nepoklesli. V roku 2010 zase vláda znížila spotrebné dane na naftu, k čomu ju dotlačili protesty kamionistov po zavedení mýta pre nákladné autá. Štát však na tomto kroku stratil. Nárast tankovania spôsobený nižšou cenou na čerpačkách totiž nepokryl výpadky na spotrebných daniach. Vláda tiež v roku 2009 „vo verejnom záujme“ držala na uzde aj ceny elektriny a plynu. Slovenské elektrárne preto cez súdy teraz žiadajú náhradu škody a arbitráže hrozia aj s SPP.