Po rokovaní vlády sa Ondruš aj jeho kolegovia usmievali.
Pomoc, ktorú odklepla vláda, znamená svetlo na konci tunela. Premiérovi spontánne zatlieskali, keď oznámil, že opäť budú môcť používať lacnejšiu červenú naftu.
„Je to pre nás dobrá správa,“ potešil sa šéf spoločnosti Agrorent Nesvady Ján Šimúnek. Tento podnik patrí medzi tri posledné, ktoré v okrese Komárno chovajú ešte ošípané. „Červená nafta znamená, že o čosi klesnú náklady, je to šanca, ako predĺžiť život mliečnym a mäsovým farmám a udržať tak pri práci bezmála 40 ľudí, ktorých zamestnáva chov zvierat,“ hovorí Šimúnek. O osude poľnohospodárov nerozhoduje len sucho.
Ono iba vyhrocuje podmienky, za ktorých sa obchoduje nielen s obilím, ale napríklad aj s mliekom. „Nevieme sa dohodnúť s mliekarňou na cene. Od začiatku roka klesajú ceny a teraz žiadajú, aby sme predávali mlieko o ďalšieho polcenta lacnejšie,“ sťažoval sa predseda družstva v Prašiciach–Jacovciach Jozef Urminský. Od začiatku roka stratilo družstvo na predaji mlieka stotisíc eur.
Prašické družstvo predáva mlieko s štvorpercentnou tučnosťou do mliekarne Rajo, liter po 28 centov. Predsedu ide trafi ťšľak, keď vidí, že na pulte supermarketov sa mlieko s polpercentným obsahom tuku predáva po 60 centov. „Za čo si, preboha, pýtajú takúto cenu za takúto latexovú vodu? Kto má z toho prospech?“ pýta sa Urminský.
Koniec nespravodlivým maržiam by mal priniesť zákon o neprimeraných podmienkach, ktorý pripravila na prerokovanie do parlamentu Ficova vláda. Kým niektorí poľnohospodári ho prijímajú ako zadosťučinenie, Marián Ondruš je skeptik.
„Reťazce sú už prisilné, boj s nimi sme prehrali vo chvíli, keď sa etablovali na Slovensku a dostali nadštandardné podmienky.“ Jeho kolega, predseda družstva v Nových Sadoch Ivan Oravec vidí jadro problému v tom, že zákon o spravodlivom obchodovaní s potravinami sa musí prijať na európskej úrovni. Za kratší koniec totiž už neťahajú len slovenskí, ale aj britskí farmári.