Keďže tiché víno nie je zaťažené spotrebnou daňou a radler obsahuje menej alkoholu, štát na zmene návykov ľudí prerába. Tieto okolnosti popri nákupe cigariet a palív za hranicami prispeli k tomu, že ministerstvo financií vyčíslilo nedávno tohtoročný výpadok v spotrebných daniach oproti plánu z vlaňajška až na 73 miliónov eur.
Keďže obsah alkoholu je v radleroch oproti pivu menej ako polovičný, adekvátny je k tomu aj výber spotrebnej dane. V prípade tichého vína štát berie z ceny len 20–percentnú daň z pridanej hodnoty. Ministerstvo pôdohospodárstva začalo po voľbách zvažovať zavedenie dane na tiché víno, ktoré by tak zdraželo asi o jedno euro na liter. Štát by tým získal asi 20 miliónov eur, ktoré by obratom dal na podporu domácich viníc. Vinári to však odmietajú.
„Tiché víno, ktoré je v súčasnosti oslobodené od spotrebnej dane, môže byť pre ľudí alternatíva, na ktorú sa môžu vo väčšej miere orientovať,“ myslí si analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Pivo vlani zdraželo viac ako víno. Spotreba piva následne podľa Inštitútu hospodárskej politiky klesla o takmer 29 percent, naopak, víno si polepšilo približne o 19 percent.
„Spotrebitelia reagujú na zvýšené dane obmedzením spotreby, prechodom na lacnejšie značky, prípadne prechodom na nelegálnu produkciu,“ tvrdí ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy. To malo za následok aj menej predaného piva v čapovacích sudoch, konzumenti navyše ešte viac preferujú lacnejšiu desiatku, prípadne iné nízkostupňové pivo.
Púchly tvrdí, že výnos štátu zo spotrebných daní klesá takisto pre neistú makroekonomickú situáciu a vysokú mieru nezamestnanosti. Slováci viac šetria a kupujú len tovary, ktoré nevyhnutne potrebujú. „Spotrebiteľ obracia v rukách každý jeden cent. V čase oslabovania mien našich susedov sa to prejavuje lacnejšími nákupmi v zahraničí,“ dopĺňa Púchly.
Prechod spotrebiteľov na lacné dovozové alkoholy a lacné vína potvrdzuje aj Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku. V čase, keď štátu mierne stúpol výber dane z liehu, zaznamenávajú liehovarníci ďalší slabý rok.
„Najmä lacný dovozový alkohol vytvára konkurenciu domácej výrobe. V dôsledku toho síce stúpa spotreba zdaneného alkoholu, ale v konečnom dôsledku slovenským výrobcom tržby klesajú,“ hovorí Július Forstshoffer, generálny sekretár Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku. V minulom roku poklesol výber spotrebnej dane z liehu o 61 percent, podobný scenár očakávajú liehovarníci aj tento rok.
Podľa júlovej daňovej prognózy sa očakáva v tomto roku výpadok na dani z piva v sume dvoch miliónov eur oproti plánom z vlaňajška. „Áno, zaznamenali sme to aj v údajoch o výbere spotrebnej dane, je to približne o 2,5 percenta menej ako v tom istom období v minulom roku,“ potvrdila prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Júlia Hurná.
K postupnému poklesu spotreby prispela aj vyššia cena piva v reštauračných zariadeniach a hospodárska kríza, ktorá má za následok menej návštevníkov krčiem. „Ľudia trávia menej času v reštauráciách a baroch, čím sa znížila frekvencia konzumácie piva, pivo sa pije doma menej často,“ povedala manažérka korporátnych vzťahov spoločnosti Pivovary Topvar Miriam Šrámová.
Hitom minulého, ale aj tohto leta sa stali miešané alkoholické nápoje na báze piva ochutené limonádou z prírodnej ovocnej šťavy. Tento typ nápoja, ktorý majú v ponuke slovenské pivovary, oslovil najmä mladých ľudí, ženy a športovcov. „Nikdy som nebol milovníkom sladených pív. Teraz cez leto však s kolegami po futbale pijeme len radler. Je to ľahšie pivo a človek si môže potom sadnúť aj za volant,“ hovorí Michal Boltun z Košíc.
Po vlaňajšom úspechu zavedenia citrónového radlera stavili pivári na rozširovanie ponuky sladkých pív. Ako uviedla Jana Hypšová, manažérka korporátnych vzťahov Heineken Slovensko, aj v tomto roku slovenský pivný trh výrazne ovplyvňuje rozvoj novej kategórie miešaných nápojov z piva. „Po tom, čo produkcia piva u nás zaznamenala negatívny trend už desiaty rok za sebou, stavili naše pivovary práve na tzv. radlery. Tie spájajú výhody piva a osviežujúcu chuť ovocia. Podobne ako v minulom roku aj v tomto roku sa ukazuje, že ovocné pivá oslovujú nových kupujúcich,“ konštatuje Hurná.
Na pultoch predajní sa preto objavujú radlery s príchuťou jablko–citrón, limety, grepu, maliny, višne či zázvoru. Ďalším trendom na slovenskom pivnom trhu je nárast predaja piva v plechovkách a maxifľašiach, toto balenie totiž spotrebitelia považujú za praktickejšie. Podľa údajov Štatistického úradu vypil priemerný Slovák za minulý rok 72,9 litra piva. V minulom roku vyrobili pivári 3,12 hektolitra piva.
Pivári očakávajú, že spotrebu potiahnu ešte nadchádzajúce horúce letné dni. Čím teplejšie, tým väčšia chuť spotrebiteľov siahnuť v obchode po pive. „V letných mesiacoch tradične zaznamenávame zvýšenie spotreby piva. Vo všeobecnosti aj väčšie športové podujatia, či už sú to majstrovstvá sveta alebo olympiády, majú pozitívny vplyv na predaj piva,“ konštatuje Hurná. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky narástol minulý rok v máji počas majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa konali na Slovensku, výber dane z piva až o 20 percent.