Európska komisia povie definitívny verdikt až po preskúmaní štúdie uskutočniteľnosti. „Štúdia uskutočniteľnosti ešte nie je na svete. Dokument sa spracováva v súčinnosti s konzultantom Európskej komisie spoločnosťou JASPERS a až po jeho dokončení a súhlase JASPERS bude zaslaný Európskej komisii,“ vraví hovorca ministra dopravy Martin Kóňa.
Na železničný projekt je z eurofondov naplánovaných až 424 miliónov eur. Postavenie stanice má trvať tri roky, pričom ak štát nechce výstavbu platiť zo svojho, ale z európskych peňazí, musí to stihnúť do konca roku 2015. „Ministerstvo dopravy rozhodne o realizácii alebo posunutí tohto projektu do nasledujúceho programového obdobia rokov 2014 až 2020 do konca septembra tohto roku,“ poznamenal Kóňa. Filiálka by sa tak spolu s diaľničnými projektmi D1 Turany – Hubová a D1 Hubová – Ivachnová mohla stať ďalším adeptom na vyškrtnutie zo stavebných plánov štátu na najbližšie roky.
Projekt podrobnejšie predstavili pred rokom exminister dopravy Ján Figeľ (KDH), bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ) a primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) s tým, že stavať sa malo začať do konca roka 2011. Figeľ teraz tvrdí, že nechápe, prečo sa realizácia podzemnej stanice na Trnavskom mýte odloží. „Za môjho pôsobenia na ministerstve sme rokovali s Európskou komisiou o uskutočniteľnosti tohto projektu, pretože sme boli presvedčení, že sa to dá stihnúť v tomto programovacom období. Všetky prípravy tomu zodpovedali,“ presviedča Figeľ.
Podľa neho mal terajší šéf rezortu dopravy Ján Počiatek (Smer) urýchľovať proces tak, aby sa ihneď začali stavebné práce na podzemnej stanici a aby bola dokončená v stanovenom termíne. „Takto nám hrozí prepad eurofondov, čo si v čase krízy nemôže Slovensko dovoliť. Navyše výstavba stanice by priniesla aj nové pracovné miesta a pomohla by aj riešiť zlú dopravnú situáciu v Bratislave,“ myslí si Figeľ.
Ministerstvo dopravy však ubezpečuje, že o stámiliónové eurofondy krajina nepríde. „Intenzívne pracujeme na príprave paralelných projektov. Chceme nakúpiť nové električky pre Bratislavu a Košice, postaviť zmodernizované električkové trate a nakúpiť nové vlakové súpravy pre regionálnu a prímestskú osobnú dopravu,“ menuje Kóňa.
Podzemná stanica, ktorá mala v pláne priniesť pre Slovákov vlakové spojenie až s Parížom, sa však odsúva na druhú koľaj už niekoľko vládnych garnitúr. Filiálku chcel pred rokmi začať stavať počas prvej Ficovej vlády Ľubomír Vážny (Smer). Primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik chcel dokonca presadiť stavbu nadzemnej električky namiesto tunela pod zemou a pri tej príležitosti zrekonštruovať Starý most.
Dôvodom posunov sú financie, pretože celá investícia má tri časti. Prvou je spojenie Filiálky s Hlavnou stanicou, neskôr so stanicou Nové Mesto a Letiskom Bratislava. „Celý projekt bol však schválený vládou aj úniou v rámci Operačného programu Integrovaná doprava so schváleným rozpočtom 550 miliónov, namiesto toho, aby bol schválený v Operačnom programe doprava s objemom minimálne 2 miliardy eur,“ tvrdí bývalý vládny poradca pre dopravu Ondrej Matej (SDKÚ).
Postavenie Filiálky by však malo stáť omnoho menej, ako je plán. Vo verejnej súťaži totiž prišlo nedávno s najlacnejším rozpočtom, 269 miliónov eur, konzorcium firiem Doprastav a Subterra. Ak by ich Železnice SR na stavbu vybrali, ušetrilo by sa za vyše päťkilometrový tunel pod zemou 155 miliónov eur. „Železnicou by sa prepojili letiská Bratislava a Viedeň. Následne by bolo potrebné vybudovať stanicu Filiálka ako stanicu pre IC vlaky,“ dodáva Matej.