Ďalších 40 miliónov eur do rozpočtu získa kabinet tým, že odvody do druhého dôchodkového piliera klesnú z deviatich na štyri percentá o mesiac skôr – od septembra. Ministerstvo práce zároveň včera potvrdilo úvahy, že pokles odvodov bude dočasný a ak sa v budúcnosti začne ekonomike opäť dariť, odvody na budúce penzie pre 1,5 milióna sporiteľov sa môžu opäť zvýšiť.
Dieru v rozpočte zapláta vláda na jeseň aj vyššími daňami pre banky, regulované podniky a fajčiarov. Keby vláda schodok nepokryla, verejný defi cit by dosiahol namiesto 4,6 percenta viac ako 5,3 percenta výkonu ekonomiky. Podľa premiéra Roberta Fica si to Slovensko nemôže dovoliť.
„Ja ako premiér si nedovolím vyradiť Slovensko z úzkej skupiny štátov, ktoré dokážu stáť za svojimi sľubmi. Chýbajúce peniaze jednoducho nájsť musíme,“ povedal Fico s tým, že vinníkom diery v rozpočte je Radičovej vláda, ktorej rozpočet označil „za zdrap papiera“.
Opozičný poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ) po kritike rozpočtu nedávno upozornil, že minulá vláda zostavovalo rozpočet na základe prognóz, ktoré boli najrealistickejšie za posledné roky. Zároveň dodal, že na tom, že rozpočet v parlamente prešiel, sa podieľali aj poslanci Smeru. Tí nepriamo podporili rozpočet vlani v poslednej chvíli s tým, že inak by Slovensko malo rozpočtové provizórium, čo by bolo horšie riešenie.
Minister Kažimír v pondelok tiež upozornil, že viaceré položky v rozpočte sú nekryté. Chýba napríklad 95 miliónov eur na núdzové zásoby ropy, ktoré minulý kabinet chcel skladovať u súkromníka, ale potrebné opatrenia sa neprijali. Ministerstvo financií tiež vyčíslilo, že časť príjmov, z ktorých mal štát žiť tento rok, započítalo ministerstvo financií už vlani. Týka sa to napríklad príjmov za predaj mobilných licencií. Rezort financií tiež poukazuje na to, že vratky DPH v sume 73 miliónov eur, ktoré mali zaťažiť vlaňajší defi cit, sa nechali na vyplatenie až na tento rok.
V rámci šetrenia na ministerstvách vláda rozhodla na tento rok o viazaní 120 miliónov eur. Ďalších 100 miliónov eur budú ministerstvá ešte hľadať. Zvažuje sa, že ak by úradníci na pohonných hmotách, nákupoch drobného majetku či na iných prevádzkových nákladoch usporili do konca roka desať percent, chod štátu by bol lacnejší asi o ďalších 50 miliónov eur. Asi 12,5 milióna by bolo možné ušetriť aj na mzdách úradníkov, keby sa znížili o päť percent.
Minister financií Kažimír však po pondelkovom rokovaní vlády nechcel konkretizovať, či kabinet siahne aj po tomto scenári. „Určite viem povedať, že na mzdách zdravotníkov či učiteľov sa šetriť nebude. O mzdách úradníkov ale momentálne nechcem hovoriť, keďže prebiehajú rokovania o kolektívnych zmluvách,“ vysvetlil Kažimír.
Ďalšie desiatky miliónov eur by mohla priniesť aj elektronická aukcia, v ktorej bude Telekomunikačný úrad predávať operátorom povolenia na najmodernejšie mobilné siete. Jednu z licencií by teoreticky mohol zakúpiť aj štvrtý mobilný operátor. Štát však podľa hovorcu úradu Romana Vavra získa peniaze z predaja povolení až v budúcom roku. „Výšku zisku však v súčasnosti nie je možné predpovedať, bola by to čistá špekulácia,“ mieni Vavro.
Kabinet však bude musieť hľadať peniaze aj v budúcoročnom rozpočte. Minister financií naznačil, že napriek avizovaným opatreniam v oblasti vyšších daní pre lepšie zarábajúcich či živnostníkov bude vláda potrebovať nájsť ďalšiu najmenej polmiliardu eur. O tom, ako peniaze získať, sa bude rokovať od augusta do októbra.
Všetky doteraz predstavené opatrenia totiž neprinesú dostatok peňazí, aby vláda mohla zaplatiť chod štátu a minúť peniaze na svoje priority. Na tie mal kabinet pripravených 300 miliónov eur. Nové daňové prognózy však ukázali, že rovnaká suma bude vláde chýbať pre nižší výber daní. Vláda tak bude musieť nájsť ďalšie peniaze, alebo sa prehodnotia doterajšie požiadavky jednotlivých ministerstiev, rezorty totiž od štátu požadujú viac ako 1,9 miliardy eur na svoje priority. Bez priorít by totiž bol rozpočet na podobných základoch ako za minulej vlády. Ficova vláda má pritom ambície v zlepšení zdravotníctva či výstavbe diaľnic.
Výber daní a odvodov je oproti februárovej daňovej prognóze horší napriek tomu, že ešte v júni rezort financií navýšil odhad rastu hospodárstva o 1,4 percentuálneho bodu na 2,5 percenta. Tento rast je však ťahaný exportom, na ktorý sa nedá spoliehať a neprináša ani výraznejšie dodatočné daňové príjmy.