Prijaté zákony prinesú prvé desiatky miliónov eur už počas roka 2012. Banky by mali podľa schváleného zákona poslať štátu do konca roku päťdesiat miliónov eur. Ďalšími 26 miliónmi prispejú energetici, distribútori farmaceutických výrobkov, železniční dopravcovia, vodári, letecké spoločnosti či telekomunikační operátori, ktorí mali vlani zisk vyšší ako tri milióny eur.
Poslankyňa Eva Hufková (Smer), ktorá správu výborov k navrhnutému zákonu o mimoriadnom odvode z regulovaných firiem uviedla, tvrdí, že oba návrhy sú dobré. „Už v tomto roku totiž zákon prinesie peniaze do štátneho rozpočtu a tak sa priblížime k cieľu dosiahnutia kritérií požadovaných od EÚ,“ povedala Hufk ová. Z opozičných lavíc sa však k zákonom zniesla spŕška tvrdej kritiky.
Napríklad Ivan Štefanec (SDKÚ) argumentoval, že vláda sa ponáhľa iba so zvyšovaním svojich príjmov a málo okresáva svoje výdavky. „Je to jednorazový a nesystémový krok. Ak existuje problém s reguláciou regulovaných firiem, treba ho riešiť priamo a nie zavedením takýchto odvodov,“ podotkol Štefanec.
Jozef Kollár (SaS) podotkol, že banky sa už v súčasnosti snažia preniesť náklady do rôznych poplatkov, ktoré účtujú svojim klientom. „Navyše, mimoriadny odvod budú musieť platiť aj banky, ktoré by sa ocitli v strate – budú ho totiž platiť z výšky vkladov,“ argumentoval Kollár. Šéf finančného výboru Daniel Duchoň (Smer) však tvrdenia opozície odmietol a poukázal na neúmerne vysoké zisky slovenských bánk.
Tvrdenia o ziskovosti sektora podopierajú aj údaje ministerstva financií. Podľa rezortu totiž majú niektoré slovenské banky návratnosť vlastného kapitálu na úrovni 21 percent. Pri zachovaní takéhoto trendu by sa investované peniaze bankám vrátili cez zisky za približne päť rokov podnikania na Slovensku. Napríklad v Nemecku je podľa analýzy spoločnosti McKinseýs návratnosť vlastného kapitálu na úrovni 6,6 percenta a po zavedení nových daní klesne na úroveň 3,5 percenta.
Opozícia tiež poukazovala na fakt, že slovenské banky budú platiť najvyššie bankové dane v EÚ. V súčasnosti je na prvom mieste Maďarsko, ktoré však vyššie zdanenie bánk od budúceho roku zrušilo pre výrazný pokles úverov. Práve preto však prešiel jeden z pozmeňovacích návrhov, ktorý daňovú povinnosť obmedzil. Od roku 2015 súčasný odvod automaticky klesne na polovicu, keďže dovtedy banky prostredníctvom neho odvedú štátu celkovo 500 miliónov eur. Ďalšie zníženie daní o polovicu príde pri dosiahnutí sumy 750 miliónov eur a daň sa automaticky zruší, keď suma peňazí dosiahne miliardu eur. Pre obavu z príliš vysokého daňového zaťaženia vláda tiež do konca tohto roku a na celý budúci rok zrušila finančným domom povinnosť odvádzať peniaze do fondu ochrany vkladov.
Okrem zavedenia mimoriadnych odvodov tiež poslanci odsúhlasili povinnosť zavedenia bankového účtu pre sociálne slabších ľudí, ktorý budú finančné domy poskytovať za jedno euro mesačne. Záujemca o účet bude musieť čestne vyhlásiť, že jeho mzda nie je vyššia ako minimálny plat a nemôže mať ku dňu podania žiadosti o založenie účtu zriadený bežný, vkladový účet alebo peňažný vklad potvrdený vkladnou knižkou. V balíku by sa malo nachádzať minimálne desať operácií kartou u osoby, ktorá platobné karty prijíma, tri hotoŠtátnuvostné operácie platobnou kartou na území Slovenska, jedna hotovostná platobná operácia a tri bezhotovostné platobné operácie v pobočke. Banky by mali taktiež zabezpečiť vydanie a obnovu medzinárodnej debetnej platobnej karty.
Mimoriadny odvod však budú platiť aj všetky firmy, ktoré na svoje podnikanie potrebujú povolenie od štátu. Mimoriadny odvod určený na zlepšenie slovenskej ekonomiky sa najviac dotkne energetických firiem. Ich zisky sú totiž spomedzi regulovaných spoločností najväčšie. Podobne ako banky aj tieto firmy začnú dodatočnú viac ako štvorpercentnú daň zo zisku platiť už na jeseň.
Najviac peňazí získa takto štát zo skupiny SPP. Najmä vďaka ziskom dominantných plynárov totiž bude do fondu pribúdať mesačne zhruba šesť miliónov eur. Určené budú napríklad na štátnu pomoc pre podnikateľov. Napríklad spoločnosť Samsung v súčasnosti žiada na rozvoj svojej fabriky od štátu zhruba 28–miliónovú pomoc.
Okrem energetikov majú začať platiť mimoriadne dane aj distribútori farmaceutických výrobkov, železniční dopravcovia, vodári, letecké spoločnosti či telekomunikační operátori, ktorí mali vlani zisk vyšší ako tri milióny eur.
Najväčšie telekomunikačné firmy budú každý mesiac prispievať zhruba miliónom eur. Slovak Telekom už pri predložení zámeru do vlády vyslovil kritiku, keď sa vyjadril, že akýkoľvek nesystémový odvod má negatívny vplyv na finančné ukazovatele spoločnosti.
Tomáš Dudáš z Ekonomickej univerzity v Bratislave však varoval, že okrem ohrozenia existujúcich investícií hrozí aj ukončenie prílevu nových investorov. Imidž Slovenska totiž podľa neho určite utrpí. „Môže to skomplikovať lákanie nových investorov,“ podotkol Dudáš a dodal, že utrpieť neskôr môže aj štátna kasa, pretože firmy sa budú snažiť udržať svoj zisk a tak budú ešte viac optimalizovať svoje príjmy a výdavky.
Ministerstvo financií vedené Petrom Kažimírom (Smer) však prostredníctvom hovorcu Radka Kuruca úvahy o umelom znižovaní zisku odmietlo. „Firmy totiž budú platiť na základe hospodárskych výsledkov dosiahnutých v roku 2011 a 2012. Potom tento mimoriadny odvod skončí,“ spresnil Kuruc.
Dodatočné dane pre banky a regulované podniky
Vláda musí tento rok plátať v rozpočte výpadok vo výške asi 250 miliónov eur a na budúci rok asi v sume 1,7 miliardy eur
Časť schodku majú cez vyššie dane zaplatiť banky, energetické podniky, komerčné i zdravotné poisťovne, distribútori farmaceutických výrobkov, železniční dopravcovia, vodári, letecké spoločnosti či telekomunikační operátori
Cez mimoriadny odvod pre banky sa má získať tento rok 41 miliónov eur a cez vyššiu bankovú daň na budúci rok 79 miliónov eur
Regulované podniky majú od jesene platiť 4,2–percentnú daň zo zisku, čím má štát tento rok získať 25,7 milióna eur a na budúci rok 77 miliónov eur
Banky namietajú, že po zmenách bude mať Slovensko v roku 2013 najvyššie zaťaženie bankového sektora v rámci EÚ, 22–krát vyššie ako v Nemecku, 29–krát vyššie ako vo Francúzsku a šesťkrát vyššie ako priemer EÚ
Vláda zase poukazuje na to, že slovenské banky zarábajú viac ako zahraničné a viac ako podniky v iných sektoroch. Teraz sa bankám vlastný kapitál cez zisky vracia za približne sedem rokov, podobne je to aj v Česku. Nemecké banky majú však návratnosť kapitálu až na úrovni 29 rokov
Finančné domy budú platiť vyššie dane len dovtedy, kým naplnia približne jednou miliardou eur špeciálny fond určený na riešenie možných problémov bankového sektora
Aby vyššie dane banky neprenášali cez poplatky na ľudí, Národná banka za takéto kroky bude môcť banky pokutovať od 330–tisíc do 660–tisíc eur
Banky by tiež mali poskytovať štátom nariadený základný bankový produkt za jedno euro pre nízkopríjmové skupiny a vláda tiež zvažuje, že bankové služby štátnym zamestnancom bude poskytovať Štátna pokladnica
