O najvyššiu sumu zatiaľ podľa informácií Pravdy žiada ministerstvo školstva, ktoré chce plánovaných približne 100 miliónov eur využiť na podporu vysokých škôl či zvyšovanie kvality regionálneho školstva.
Ďalšími žiadateľmi s prílišnými nárokmi budú zrejme rezorty práce, zdravotníctva a dopravy, ktoré zatiaľ požiadavky nevyčíslili.
Podľa ekonóma Tomáša Dudáša z Paneurópskej vysokej školy by podpora štátu mala smerovať práve do oblasti školstva, ktoré by malo vychovávať ľudí uplatniteľných so svojím študijným zameraním na trhu práce. „Školstvo je dlhodobo podfinancované, určite by časť peňazí mala ísť aj na platy učiteľov, ktoré si zaslúžia valorizáciu,“ konštatuje Dudáš.
Minister financií Peter Kažimír nedávno v rozhovore pre Pravdu uviedol, že výdavkovými prioritami vlády má byť predovšetkým základné a stredné školstvo, výstavba infraštruktúry, dofinancovanie zdravotníctva či podpora zamestnanosti mladých ľudí.
„Rokovania k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 – 2015 ešte len začali a požiadavky jednotlivých rezortov sa priebežne aktualizujú,“ povedal hovorca ministra financií Radko Kuruc.
V rámci podpory tvorby pracovných miest pre mladých však už vláda robí prvé kroky cez eurofondy. „Selektívna podpora tvorby pracovných miest je finančne nákladná a s často krátkodobými efektmi. Vláda by pomohla ekonomike viac formou zníženia daňovo–odvodového zaťaženia a obmedzením nákladov často nezmyselných regulácií,“ domnieva sa však analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.
Štát hľadá aj peniaze na podporu poddimenzovaného zdravotníctva, ktoré je už niekoľko rokov v strate. Už pred časom vláda schválila, že napumpuje rezort sumou 50 miliónov eur zo štátnej rezervy. „Pre zdravotníctvo je naozaj potrebné navýšiť percento za poistencov štátu. Tieto rokovania nie sú však ukončené a o výške percenta, ako aj financií, ktoré požadujeme, nechceme dopredu hovoriť pred samotným rokovaním,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková.
S väčšími požiadavkami smerovanými vláde neotáľajú ani ďalšie rezorty. Podľa hovorcu ministerstva hospodárstva Stanislava Jurikoviča bude v budúcom roku potrebovať rezort o 1,3 milióna eur viac ako v minulom roku.
„V budúcom roku najväčšia časť výdavkov zo štátneho rozpočtu vrátane priorít smeruje do investičných stimulov a na zabezpečenie činnosti rozpočtových organizácií, aparátu rezortu a príspevkových organizácií,“ povedal Jurikovič. Rezort pôdohospodárstva počíta v budúcom roku s dodatočnými výdavkami vo výške 40,5 milióna eur, z ktorých väčšina má ísť na podporu slovenských výrobkov, podporu vidieckej zamestnanosti či akčný plán bezpečnosti potravín. Rozpočet rezortu sa však pravdepodobne ešte navýši v dôsledku veľkého sucha, ktoré postihlo tohtoročnú úrodu. „Škody spôsobené počasím sa momentálne mapujú. Rezort nemá vo svojom rozpočte voľné finančné zdroje na úhradu škôd spôsobených suchom a zastabilizovanie trhu, a bez podpory vlády nebude schopný sám vyriešiť vzniknutú situáciu,“ povedala hovorkyňa rezortu Magda Tóth Želeňáková.
Ministerstvo kultúry bude od vlády požadovať financie napríklad na rekonštrukciu a obnovu historických pamiatok. „Už pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu sme upozornili, že znížením financií na kultúru je ohrozená základná činnosť inštitúcií spadajúcich do zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu. Faktom tiež je aj často nedôstojné finančné ohodnotenie väčšiny odborníkov pracujúcich v kultúrnych inštitúciách na Slovensku,“ uviedol hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár. V tomto roku musel rezort pre úsporné opatrenia plánované výdavky vo výške 23 miliónov eur zoškrtávať o viac ako 6 miliónov eur.
Naopak, rezort životného prostredia dostal ešte v minulom roku na protipovodňové opatrenia viac ako 15 miliónov eur. Od vlády požaduje viac ako 27 miliónov eur nielen na protipovodňovú ochranu, ale aj sanáciu havarijných zosuvov či zonáciu národných parkov.
Na priority by mali ísť podľa vlády aj peniaze z mimoriadneho odvodu pre regulované podniky a banky, konkrétne až 150 miliónov eur. Posledná makroprognóza Inštitútu finančnej politiky potvrdila, že rezerva štátu dosahuje až 0,8 percenta hrubého domáceho produktu, čo je asi 600 miliónov eur. Väčšia časť peňazí by podľa Kažimíra mala zostať ako nevyužitá rezerva v prípade zhoršenia situácie v eurozóne. „Táto rezerva bude slúžiť na to, aby sme za každých okolností udržali defi cit verejných financií pod troma percentami, aj keby sa zhoršilo externé prostredie, na ktorom je Slovensko do veľkej miery závislé,“ povedal Kažimír.