Luxus sa viac zdaňovať nebude

Premiér Robert Fico pritom po voľbách hovoril, že napríklad drahé hodinky by mali byť zaťažené vyššou ako 20–percentnou sadzbou dane z pridanej hodnoty.

Po týchto úvahách sa ohlásili napríklad aj poľnohospodári s tým, že predaju potravín by pomohlo zaradenie do nižšej sadzby DPH. Napokon sa zatiaľ žiadne zmeny pri tejto dani neuskutočnia. V prípade potravín by tým štát načrel hlboko do štátnej kasy a pri vyššej dani napríklad na luxusné hodinky sa zase hovorilo o tom, či by bol príjem adekvátny vzhľadom na administratívne zmeny. Nižšia, desaťpercentná daň platí aj pre lieky, knihy a zdravotnícke pomôcky. Pôvodnú šesťpercentnú DPH na predaj produktov z dvora minulá vláda zrušila.

Napriek zmenám v úvahách pri zdanení luxusných tovarov sa podľa slov hovorcu ministerstva financií Radka Kuruca predvolebné úvahy o zdanení bohatších, ich vyššieho podielu na konsolidácii verejných financií a vyššej miere solidarity v pripravovaných opatreniach rezortu napĺňajú.

„Každý subjekt s nadštandardným príjmom, t. j. príjmom, ktorý mu umožňuje spotrebu luxusných statkov, bude zdanený vyššou sadzbou dane z príjmu. Osobitne sa to dotýka aj luxusných osobných automobilov a nehnuteľností,“ povedal.

Príjmy nad 3 246 eur mesačne sa po novom zdania sadzbou 25 percent a bohatším porastú aj odvody. Pri luxusných autách sa zvýšia registračné poplatky pre autá s výkonom nad 80 kilowattov. Odborníci tvrdia, že to nezasiahne len bohatých.

„Autá s týmto výkonom sa už dajú považovať za strednú triedu. Ročne touto daňou bude zasiahnutých asi sedemdesiattisíc vozidiel. Najmä rodiny, ktoré si chcú kúpiť bezpečnejšie auto, zákonite kupujú auto s lepším výkonom,“ upozorňuje motoristický novinár Vladimír Dimov.

Zdaňovať luxusnejšie nehnuteľnosti sa vláda chystá od januára budúceho roka. Daň sa má platiť z trhových hodnôt nehnuteľností, ktoré sa budú určovať na základe dát od Národnej banky Slovenska.

„Z ekonomického hľadiska práve priame dane viac škodia ekonomike, ako tie nepriame, medzi ktoré patrí aj majetková daň. Aj možnosť daňových únikov je tu nižšia,“ tvrdí hlavný analytik ING banky Eduard Hagara. Daň by podľa najnovších prepočtov rezortu mala priniesť do rozpočtu približne 30 miliónov eur. O jej konkrétnej podobe by sa malo rozhodnúť na jeseň tohto roka.

Kým pri nehnuteľnostiach je predpokladaný výnos viac ako istý, na zdaňovaní luxusných hodiniek, áut či kožuchov by mohol štát podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Tomáša Púchleho ešte stratiť.

„Ak by sme však vychádzali z predpokladu, že luxusné výrobky si kupujú len bohatší ľudia, je nutné počítať s vysokou motiváciou k daňovým únikom. Ak máte na luxusný výrobok, zrejme pre vás nebude výrazný problém kúpiť si ho v zahraničí, kde takáto daň neexistuje,“ upozorňuje Púchly.

Pri luxusných výrobkoch je podľa ekonómov problémom nielen samotná defi nícia luxusu, ale aj konkrétne stanovenie okruhu tovarov, ktoré by do takejto kategórie mali spadať. Zavedením takejto dane totiž môže vzniknúť situácia, že vysoko kvalitné výrobky si budú môcť dovoliť už len skutočne bohatí ľudia.

„Na zdaňovanie luxusu neexistujú ekonomické dôvody, vždy ide len o politické rozhodnutie. Kúpou hodiniek v hodnote 3 000 eur zaplatí boháč 500–eurovú daň, čo je zhruba toľko, ako človek s minimálnou mzdou za 10 mesiacov. Netreba zabúdať, že vysokopríjmoví sú už dnes hlavnými prispievateľmi do verejnej pokladnice,“ konštatuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.

K zdaňovaniu luxusu pristupujú viaceré európske krajiny. V Maďarsku by mali viac odviesť na dani majitelia jácht, lietadiel, luxusných áut a ďalších drahých položiek, ako aj tých, ktorých bankové vklady presahujú 50–tisíc eur. Talianska vláda chce zase zvýšiť príjmy do štátnej pokladnice zdanením nezdravých potravín, pričom ako prvé si vzala na mušku limonády. Za jednu fľašu sladeného sýteného nápoja by si teraz Taliani mali priplatiť tri centy, čo má do štátnej pokladnice priniesť ročne až 250 miliónov eur.

Aj maďarskí spotrebitelia si od jesene minulého roka priplácajú o 0,37 centa viac za tovary obsahujúce nadmerné množstvo cukru, karbohydrátov, soli a kofeínu. Takzvanú hamburgerovú daň zaviedli aj v Lotyšsku, kde preto ľudia priplácajú aj za kávu. V Írsku sú považované za luxus aj niektoré druhy hygienických produktov. Vyššiu daň z luxusu chystajú zaviesť od budúceho roka aj v Rusku, a to najmä pre vlastníkov luxusných apartmánov, drahých pozemkov, lietadiel, jácht či drahých automobilov.