Najzásadnejším opatrením konsolidačného balíčka je zmena druhého piliera, ktorá prinesie do štátnej kasy približne 500 miliónov eur ročne. Vy osobne ste boli od začiatku za zásah do jeho fungovania, teda za zníženie odvodov?
Vždy budem opakovať, že sa pokúšame o zmeny, ktoré budú mať pozitívny dopad na udržateľnosť systému ako takého. Dovolím si tvrdiť, že sme prvá vláda v histórii krajiny, ktorá má odvahu pozrieť sa na penzijný systém ako celok. Dnešné parametrické nastavenie tohto systému je zo strednodobého hľadiska neudržateľné. Zásah do druhého piliera znamená, že sme nabrali odvahu urobiť aj bolestivé zmeny v prvom pilieri. Hovoríme aj o medzi generačnej solidarite. Nesnažíme sa však dostať do konfliktu generáciu mladých ľudí, ktorí si dnes z veľkej časti sporia v druhom pilieri, s generáciou našich rodičov, ktorí žijú nie z veľmi štedrých dôchodkov. Exminister Ľudovít Kaník neurobil napríklad nič pre to, aby sa prvý pilier udržal. Skrátka zaviedol druhý pilier v takej podobe, ako ho teraz poznáme. Situáciu v celom penzijnom systéme týmto nastavením len zhoršil.
V začiatkoch boli v prvom pilieri peniaze z privatizácie, najmä z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, ktoré slúžili na vykrytie dlhu v Sociálnej poisťovni, takže relatívne až teraz udržateľnosť prvého piliera skončila…
Ak niekto projektuje systém, ktorý tu má byť desiatky rokov, tak nemôže uvažovať spôsobom, že mu vystačia prostriedky z privatizácie len niekoľko rokov a potom je druhý pilier financovaný cez dlh. Každoročne si preto musíme požičiavať zhruba 900 miliónov eur. My v súvislosti s udržateľnosťou penzijného systému navrhujeme naviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života. Zavedenie tohto princípu by mohol raz a navždy zbaviť slovenskú politickú scénu témy odchodu do dôchodku.
Niektoré analýzy poukazujú na riziko, že dnešní tridsiatnici pôjdu do dôchodku neskôr. Predĺži sa teda vek odchodu do dôchodku aj napriek tomu, že sa naviaže na vek dožitia, a tým pádom sa zmierni rast penzií? Bude to postačujúce?
Osobne som presvedčený, že to bude postačujúce. Ak po roku 2016 začne platiť tento princíp, tak podľa dnešných prepočtov, a ak Slováci budú mať šťastie, že ich životný štýl im umožní dožiť sa vyššieho veku, tak potom by sa mohol predlžovať vek odchodu do dôchodku o 50 dní ročne. V tejto súvislosti chcem upozorniť na fakt, že zmenšenie objemu druhého piliera všetkým ľuďom umožní vyššie nároky z prvého piliera. To je v týchto našich prepočtoch zahrnuté.
Foto: Robert Hüttner
Existuje tzv. indikátor fiškálnej udržateľnosti , ktorý hovorí, o koľko by sa musel udržateľne znížiť verejný deficit, aby sme mali zvládnuteľné úrovne verejného dlhu. Aktuálna hodnota pre Slovensko je hrozivých 9,2 percenta hrubého domáceho produktu. Zníži toto číslo vami navrhovaná zmena penzijného systému?
Po prijatí avizovaných zmien v oblasti dôchodkov a komplexne celého konsolidačného balíčka, ktorý navrhujeme, by malo toto číslo klesnúť na úroveň 4,6 percenta. Dostali by sme sa tak z kategórie vysoko rizikových krajín do kategórie so stredným rizikom kde sme nikdy neboli.
Ak zrátame vami navrhované konsolidačné opatrenia, ktoré ste už predstavili, resp. ktoré ešte chystáte, dostaneme sa až k číslu vyše dvoch miliárd eur. Slovensko potrebuje konsolidovať do konca budúceho roka na úrovni približne 1,5 miliardy eur. Bude vláda teda z niektorých opatrení poľavovať?
Necelé tri mesiace po nástupe tejto vlády som musel reagovať na výčitku poslancov parlamentu, prečo sme im už nepredstavili kompletnú legislatívu a teda celý náš ozdravný balík. My sme vo vláde necelých sto dní a už sme predstavili prvú, kľúčovú časť ozdravovania financií. Dôvodom je najmä fakt, že pri stavbe tohtoročného rozpočtu došlo pri jeho zostavovaní bývalou vládou k chybám. Len na to, aby sme udržali plánovaný deficit verejných financií na úrovni 4,6 percenta v tomto roku, musíme v tomto roku nájsť dodatočných 300 miliónov eur. Je to spôsobené tým, že niektoré položky neboli rozpočtované a ak by sme nekonali, dostali by sme sa už k piatim percentám. Na začiatku nášho vládnutia riešime krízový stav v zdravotníctve a zvyšovanie miezd sestier či lekárov. Školskí odborári sa dožadujú navýšenia výdavkov do školstva o 700 miliónov eur, čo je jedno percento hrubého domáceho produktu. Skrátka v tejto situácii potrebujeme, aby časť konsolidačných opatrení zabrala už v druhej polovici tohto roka.
Posledná makroprognóza Inštitútu finančnej politiky potvrdila, že rezerva štátu dosahuje až 0,8 percenta hrubého domáceho produktu, čo je asi 600 miliónov eur. Niektorí analytici tvrdia, že by to mala byť skôr rezerva pre prípad napríklad odchodu Grécka z eurozóny alebo prehĺbenia hospodárskej krízy. Myslíte si, že je to potrebnejšie ako priority?
22 opatrení konsolidačného balíčka, ktoré boli predstavené, ešte nie sú vo finálnej podobe. Táto suma teda nie je konečným číslom. Zásadne neustupujeme zo žiadneho opatrenia, ale sme pripravení na korekcie. Až pri zostavovaní rozpočtu a príslušnej legislatívy budeme presne vedieť, s koľkými peniazmi navyše budeme môcť počítať. Odmietam populistické odkazy pravice, že vyťahujeme z ľudí peniaze na to, aby sme mohli rozdávať tam, kde chceme. Štát je však v situácii, kedy kvalita verejných služieb nedosahuje požadovanú úroveň , a ľudia na to sami poukazujú.
Kedy budú teda peniaze na vyššiu kvalitu verejných služieb?
Medzi výdavkové priority vlády, ku ktorým sme sa zaviazali, patrí väčšie financovanie a teda zlepšovanie kvality základného a stredného školstva. Potom je to výstavba infraštruktúry, ktorá má smerovať aj k lepším podmienkam zamestnanosti. A v neposlednom rade je to zdravotníctvo a podpora zamestnanosti mladých ľudí. Nejde len o nalievanie peňazí do bezodných nádob, ale o celkovú zmenu fungovania systému.
Budete teda rezerva štátu smerovať do verejných služieb?
Táto rezerva bude slúžiť na to, aby sme za každých okolností udržali deficit verejných financií pod troma percentami, aj keby sa zhoršilo externé prostredie, na ktorom je Slovensko do veľkej miery závislé. Po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov sme veľmi opatrní pri prognózach vývoja hrubého domáceho produktu či daňových príjmoch.
Foto: Robert Hüttner
Sú aj opatrenia, s ktorými ste počítali, ale nakoniec ich vláda nezrealizuje?
Tak by som to určite neformuloval. Nemáme veľa času, najneskôr 15. októbra musíme predložiť štátny rozpočet do parlamentu.
Tak napríklad sa hovorilo o obmedzení odpočítateľnej položky na manželku. Stále sa to pokúšate presadiť?
Odpočítateľná položka na manželku je téma, ktorá je stále na stole. Celkový objem tejto položky v rozpočte predstavuje približne 80 miliónov eur. Je to téma veľmi podobná adresnosti sociálnych dávok. Dnes štát vypláca na podporu rodiny štyri dávky, v celkovom objeme vyše miliardy eur. Ak by sme zobrali dávky ľuďom, ktorí majú príjem na rodinu vyšší ako 1500 eur, čo je približne súčet priemerných miezd dvoch členov rodiny, štát by ušetril približne 170 miliónov eur ročne. Akonáhle sme však túto tému verejne otvorili, rozprúdila sa obrovská diskusia, či tieto rodiny musia prísť o dávky. Povedzme si na rovinu, o dávky nechce prísť nikto. Pri odpočítateľnej položke na manželku chceme takisto rozprúdiť diskusiu o tom, kto má byť takto zvýhodnený a kto nie. Sú kategórie manželiek, ktoré sa starajú o deti, a mali by mať nárok na túto výhodu. Dnes je táto položka nastavená plošne, disponujú ňou aj manželky veľmi bohatých mužov, čo by nemalo byť. Sociálne dávky sú ale veľmi citlivou témou, pretože by sme mohli napríklad dôjsť do situácie, že by väčšina ľudí v Bratislave nedostala žiadnu dávku na podporu rodiny. To nie je v našom úmysle.
Ako dlho ste ochotný o týchto sociálnych obmedzeniach diskutovať, pokým prijmete definitívne rozhodnutie?
Pri odpočítateľnej položke na manželku to bude súvisieť so zmenou zákona o dani z príjmov, ktorý nadobudne účinnosť v januári budúceho roka. Buď položku obmedzíme, alebo sa tejto témy nakoniec vzdáme. Ak hovoríme o adresnosti sociálnych dávok, tak tu máme dohodu s rezortom práce, že sa tomu budeme venovať. Rovnako ako ročnému zúčtovaniu sociálneho poistenia, ale na to potrebujeme mať širšiu informačnú bázu sociálnej poisťovne, či lepšie fungovanie úradov práce. Už v budúcom roku by sme sa chceli dopracovať k výsledkom. Niektoré veci vieme urobiť od stola, napríklad zníženie hranice dávky v nezamestnanosti.
Foto: Robert Hüttner
Konsolidačné opatrenia počítajú aj so zavedením dane z luxusnejších nehnuteľností od začiatku budúceho roka. V akom štádiu príprav je táto daň?
Ide o prielom v zdaňovaní nehnuteľností, pretože pôjde o zdaňovanie na základe tzv. trhových hodnôt nehnuteľností, ku ktorým potrebujeme cenové mapy. Problémom je, že štát nemá tieto mapy k dispozícii. Na to, aby sme vybudovali systém, potrebujeme dlhší čas na prípravu. Myslím si však, že by sme tento typ dane mali zaviesť už od januára budúceho roka, ale dočasne, a na základe dát, ktoré sú dostupné cez Národnú banku Slovenska. V tejto chvíli vieme urobiť porovnania cien nehnuteľností len na úrovni okresov a to je dôvod, prečo budeme musieť pracovať s veľkou odpočítateľnou položkou. Daň sa nedotkne ľudí, ktorí bývajú v štandardných bytoch, domoch v menších mestách respektíve na perifériách veľkých miest.
Aká by teda mala byť odpočítateľná položka?
Doteraz sa hovorilo o niekoľkých sumách a nastaveniach, avšak bude to vecou diskusie, ku ktorej sa vrátime koncom leta. Pri tejto dani sme však ochotní uprednostniť zavedenie systému pred samotným fiškálnym výnosom. Náš posledný zredukovaný zámer hovorí o tom, že by daň priniesla do rozpočtu približne 30 miliónov eur. Odhady niektorých ekonómov, ktorí vyčíslili dopady tejto dane, hovorili ešte v začiatkoch o výnose na úrovni 150 miliónov eur. Potrebujeme však tento systém čím skôr zaviesť, a potom ho zdokonaľovať. Časom by mohol úplne nahradiť terajší spôsob zdaňovania nehnuteľností.
Predčasom sa hovorilo, že by táto daň obišla domy postavené do roku 1989..
Tento typ dane by mal primárne zasiahnuť tzv. milionárske štvrte nachádzajúce sa vo veľkých krajských mestách. Na jednej ulici napríklad v Bratislave na Palisádach však nájdete ľudí, ktorí tam žijú niekoľko desiatok rokov a dnes nemajú dostatočne veľký príjem na to, aby si vôbec udržali svoju životnú úroveň. Existujú spôsoby, ako to riešiť. Inšpiráciou je Veľká Británia či Holandsko, kde takýto typ dane nie je priamo vymožiteľný, ale stáva sa akýmsi bremenom. To je jeden z možných prístupov. Budeme o týchto veciach diskutovať predovšetkým so samosprávami. O konkrétnej podobe dane by sa malo rozhodnúť na jeseň tohto roka.
Pred voľbami ste hovorili o celkovom zdanení luxusu. Drahé hodinky, obleky, autá. Sú už tieto úvahy o rozširovaní luxusu definitívne pochované?
Chceme sa predovšetkým sústrediť na to, čo je symbolom majetkového statusu každého bohatého človeka, a teda nehnuteľnosti a autá.
Lepšie a výkonnejšia autá chcete zdaniť viac, majitelia takýchto áut by mali po novom zaplatiť vyššiu registračnú daň. Týka sa to áut s výkonom nad 80 killowatov. Nejde už o strednú triedu vozidiel, ktoré slúžia ako rodinné autá?
Slovensko je taká zvláštna krajina z hľadiska automobilového parku, kde ľudia s bavorákom bývajú niekde na sídlisku. Nemyslím si, že výkon nad 80 kilowattov zodpovedá typu rodinného auta. Typické rodinné autá vyrába Škoda, ktorá má napríklad 74 percent predávaných modelov pod výkonom 80 kilowattov. Vezmite si napríklad Volkswagen, ktorý predáva približne 60-percet automobilov pod týmto výkonom. V krajinách Európskej únie nejde o žiadnu výnimku, keď 20 krajín ma registračnú daň na porovnateľnej úrovni ako nami navrhované poplatky. Chcem upozorniť na fakt, že tento poplatok pri registrácii je rovnaký aj pri ojazdenom aute, čo takisto môže naviesť kupujúceho, aby uprednostnil nové auto pred ojazdeným.
Foto: Robert Hüttner
Tvrdíte, že silnejší a bohatší majú dnes morálnu povinnosť prispieť viac. Mení sa systém nastavenie odvodov, zvyšuje sa daň pre fyzické osoby. Neobávate sa presunu zamestnancov alebo živnostníkov do zahraničia?
Jedným z dôvodov týchto opatrení je práve zabránenie presunu týchto ľudí za hranice Slovenska. Musíme sa pozrieť na to, ako sa vyvíjal trh práce, teda spôsob zamestnávania za posledných dvadsať rokov. Nie je normálne, že máme 700 tisíc dohodárov, z ktorých časť v skutočnosti nie sú dohodári, ale je to spôsob, ako platiť nižšie odvody. Pri živnostníkoch je to podobné. Dohody fungujú len v dvoch európskych krajinách. Dnes máme niektorých významných umelcov v dôchodkovom veku, ktorí kvôli nízkemu dôchodku musia žiadať štát o dávky v hmotnej núdzi, pretože nikdy neprispievali do sociálneho systému. Chceme, aby systém fungoval tak, aby živnostníci mohli dostať aspoň minimálnu penziu. Čo sa týka zavedenia progresívnej dane z príjmu fyzických osôb, zasiahne to jedno percento zamestnancov. Zvýšenie odvodových stropov zasahuje len 12 percent z nich.
Prečo presadzujete zdaňovanie práce a odmietate zvyšovanie dane z pridanej hodnoty?
Nepriame dane sú z ekonomického hľadiska regresívne, čo znamená, že každé percentuálne navýšenie dane z pridanej hodnoty dopadá väčšou mierou na ľudí s nižšími príjmami. Títo ľudia majú definovaný iný spotrebný kôš, kde je väčšia váha potravín, energií a nájomného, ako u ľudí s vyššími príjmami. V krajine, kde máte len jednu sadzbu dane z pridanej hodnoty nie je jednoduché rozhodnúť ani o navýšení čo len o jeden percentuálny bod. Sú krajiny, kde majú dve sadzby DPH, a tam ak zvyšujete daň na potraviny z 10 alebo 12 percent o jedno percento, tak je to úplne niečo iné.
Viaceré krajiny idú cestou znižovania korporátnych daní. Veľká Británia či Maďarsko sú príkladmi krajín, ktoré znižujú nielen korporátnu ale aj daň z príjmu fyzických osôb. Ak sa porovnávame s krajinami V4, budeme mať najvyššiu korporátnu daň. Čo ponúkne Slovensko potom investorom?
Keby som prijal vašu filozofiu, tak by som musel akceptovať, že Bulharsko, ktoré ma korporátnu daň na úrovni desiatich percent je rajom pre podnikateľov, čo ani zďaleka tak nie je. Samotná sadzba dane nie je najdôležitejším kritériom príťažlivosti pre investorov. Je to aj o kvalifikovanej pracovnej sile, o pracovnom trhu ako takom a jeho podmienkach, je to o vymožiteľnosti práva, politickej stabilite, a v neposlednom rade o tom , či ste alebo nie ste v eurozóne, s čím sú spojené transakčné náklady. Hovoril som s desiatkami podnikateľov a investorov, všetci hovorili, že podmienky, ktoré na Slovensku mali a stále majú sú dostatočným dôvodom na to, aby zostali. Jedným z dôvodov, ktorý by ich časom mohol prinútiť odísť je rýchlejšie zvýšenie nákladov na prácu ako rast jej produktivity.
Spomínali ste, že jedným z ukazovateľov príťažlivosti pre investorov je aj fakt, že sme súčasťou eurozóny. Eurozóny, ktoré sa už dlhé obdobie nachádza vo veľkých finančných problémoch. Ľudia sú už znechutení a unavení správami o tom, že Slovensko má požičiavať ďalším krajinám, pritom sami nemáme peniaze na skvalitňovanie verejných služieb.
Treba priznať, že eurozóna má vážne problémy. Dostávame sa do bodu, kedy musí Európska únia ukázať víziu, ako ďalej. Ľudia sú znechutení, ale obávam sa, že hlavne negatívnymi správami, v ktorých sa niektorí „odborníci“ pri informovaní verejnosti doslova predbiehajú. Treba však upozorniť na fakt, na ktorý sa často zabúda. Od nášho vstupu do Európskej únie k nám pritieklo z Bruselu zhruba 11,5 miliardy eur. V čistom je to vrátane tohto roka viac ako 6 miliárd eur. Máme Schengen, voľný pracovný trh, možnosť študovať v zahraničí, pohyb služieb a kapitálu. Oproti tomu dávame teraz prvýkrát peniaze do trvalého eurovalu vo výške 132 miliónov eur, čo je len akýsi vklad kapitálu do tohto systému. Dodnes sme neposlali zo Slovenska na záchranu problémových krajín ani len cent. Slovensko dnes nevie opustiť eurozónu ani úniu ako takú. Rozhodnutie, aby sme do únie vstúpili, urobila krajina s podporou verejnosti, z tohto vlaku sa skrátka nedá len tak jednoducho vystúpiť. Je našim záujmom, aby sme sa držali krajín, ktoré pre nás predstavujú kľúčových investorov, a tam patrí napríklad Nemecko.
Z posledného júnového summitu v Bruseli vyplynulo, že Európa potrebuje viac integrácie. Čo to bude znamenať pre Slovensko?
Posilňovanie integrácie v Európe nikdy nemôže prekročiť národnú suverenitu štátu. Európa však nemôže zostať prešľapovať na jednom mieste. Buď sa zväčší miera integrácie, alebo dôjde k dezintegrácii, ale so všetkými dôsledkami. Neprial by som si ísť cestou späť. Znamenalo by to vzdanie sa výhod členstva, ktoré sú momentálne pre každého občania únie veľmi príjemné. Väčšia koordinácia fiškálnych a hospodárskych politík, banková únia či koncept politickej vízie sú z pohľadu ďalšieho smerovania únie potrebné.
Peter Kažimír (44)
Po absolvovaní Obchodnej fakulty Vysokej školy ekonomickej sa stal asistentom daňového poradcu v komerčnoprávnej kancelárii a od roku 1995 pôsobil vo vedení viacerých spoločností. Za prvej Ficovej vlády bol štátnym tajomníkom na ministerstve financií. Neskôr pôsobil ako poslanec Národnej rady a podpredseda Výboru pre financie a rozpočet. V roku 2010 sa stal podpredsedom strany Smer. Momentálne šéfuje rezortu financií.