„Najlepším dôsledkom dlhovej krízy by bola banková únia s dvoma hlavnými cieľmi: Silným, nezávislým bankovým dohľadom a celourópskymi zárukami za vklady,“ uviedol. Na otázku, o akom časovom horizonte pri tom uvažuje, odpovedal: „Pre dohľad by bola realistická jeseň, a to by bol prvý nevyhnutný a logický krok smerom k bankovej únii.“
Faymann, ktorý je sociálnym demokratom vládnucim v koalícii s konzervatívnymi stranami, zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, že mnohé krajiny v Európe nie sú schopné financovať opatrenia na podporu rastu, pretože musia príliš veľa platiť za obsluhu svojho dlhu. Iné krajiny, napríklad Nemecko, Rakúsko a Holandsko, sú schopné požičiavať si za úroky na úrovni zhruba 2 %, poznamenal.
„To je dôvodom, prečo je tak dôležitý spoločný prístup k obsluhe dlhu,“ povedal kancelár bez bližších podrobností. Myšlienka spoločných európskych dlhopisov je kontroverzná. Nemecká kancelárka Angela Merkelová takýto krok vylučuje, čím sa dostáva do sporu s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom.
