Minister tak reagoval na utorkové vyjadrenia zväzov vinárov a vinohradníkov, ktorí označili zámer vlády zdaniť aj tiché víno, ktoré má momentálne nulovú sadzbu spotrebnej dane, za likvidačný. „Možno by bolo dobré dať otázku vinárom, prečo nesúhlasia so spotrebnou daňou na tiché víno. Vinári majú neustály pokles na slovenskom trhoch a dokonca nedokážu využiť ani celú výmeru, ktorú máme pridelenú z EÚ na pestovanie vína,“ uviedol v stredu Jahnátek.
Vinárov ďalej kritizoval že z ich strany nedostal žiadny iný konkrétny nápad, ako by sa dala riešiť súčasná nepriaznivá finančná situácia.
„Mrzí ma, že jediný relevantný argument, ktorý som počul z ich úst je, že ani jedna vláda si to nedovolila a nikde v Európe to nie je zavedené, čo navyše nie je ani pravda,“ konštatoval šéf agrorezortu. Jeho cieľom je pritom posilniť pozíciu slovenských vinárov, no nie za cenu vyšších príspevkov zo štátneho rozpočtu, keďže ten bude aj na budúci rok bojovať s obrovským deficitom.
„Naša predstava bola, keďže sa 60 % vína dováža na Slovensko, zdaňme všetko predávane víno a podiel, ktorým prispejú do tohto balíka spotrebnej dane slovenskí vinári, sa im vráti formou revitalizácie viníc,“ podotkol Jahnátek.
Vinári však argument o možnom vrátení prostriedkov vyzbieraných spotrebnou daňou formou dotácií považujú za nereálny a iluzórny. Výnosy z tejto dane budú podľa nich natoľko malé, že nebude čo rozdeľovať, keďže skúsenosti z viacerých štátov potvrdili, že štát na nej vyberie menej, ako vynaloží na jej výber.
Pripomínajú pritom, že vinohradníctvo a vinárstvo je v rámci EÚ najregulovanejší sektor a možnosť štátu prispievať nad rámec existujúcich platobných schém je tak zanedbateľná. Takýto postup je podľa nich proti spoločnej organizácii trhu s vínom a EÚ ho zásadne zakazuje.
Vinári a vinohradníci navyše predstavili ministrovi aj alternatívy k zavedeniu spotrebnej dane. Na jednej strane navrhujú inú formu zdaňovania predovšetkým neobrábaných vinohradov a na strane druhej zavedenie správneho poplatku pri zmene vinohradu na stavebný pozemok.
Zdanenie neobhospodarovaných vinohradov vyššou sadzbou resp. ich pokutovaním by pri sadzbe 0,5 eura za meter štvorcových mohlo podľa vinárov do štátneho rozpočtu priniesť 50 mil. eur. Zavedením poplatku pri zmene pozemku vo výške 33 eur za meter štvorcový by štát mohol potenciálne získať až 3,3 mld. eur. Vinári sa nebránia ani zvýšeniu dane z pridanej hodnoty (DPH), keďže pri sadzbe 25 % by mohol štát z tichého víno do rozpočtu dostať 4,5 mil. eur a z ovocného vína ďalšie 2 mil. eur. Zvýšenie DPH navyše pre vinárov a vinohradníkov na rozdiel od spotrebnej dane neprinesie žiadne dodatočné náklady a pre štát je DPH ľahšie kontrolovateľná.