Aj keď by sa pomoc zatiaľ týkala len bánk a nie prevzatia záruk za dlhy štátu, môže ísť o doteraz najväčšiu záchrannú operáciu v histórii eurozóny. Španielske banky totiž potrebujú 60 až 100 miliárd eur. Slovensko by v najhoršom prípade prevzalo na plecia ručenie za vyše 1,2 miliardy.
O pomoc pre banky má Španielsko podľa agentúry Reuters požiadať už v sobotu. Zdroje z Bruselu a Berlína uviedli, že ministri financií krajín platiacich eurom majú dnes doobeda na telekonferencii rozhodnúť o žiadosti Madridu. „Oznámenie sa očakáva v sobotu poobede,“ povedal pre Reuters nemenovaný predstaviteľ EÚ.
Španielska vláda špekulácie o pomoci odmietla. Aj slovenský minister financií Peter Kažimír v piatok tvrdil, že žiadna telekonferencia ministrov sa nekoná. Štátny tajomník rezortu a zástupca Slovenska v eurovale Vazil Hudák však pre Pravdu pripustil, že pomoc z eurovalu a od Medzinárodného menového fondu je jednou z možností rekapitalizácie španielskych bánk. „Určite je to potrebné urobiť do 17. júna, teda do uskutočnenia gréckych volieb, keďže potom sa môže situácia značne skomplikovať, a bude to mať vplyv na celú eurozónu,“ povedal Hudák.
Na spomínanú pomoc španielskym bankám by stačilo 200 miliárd, ktoré zostali v dočasnom eurovale. Od júla bude k dispozícii ďalších 500 miliárd eur v trvalom eurovale. Ak by sa však dlhová nákaza preniesla ešte na Taliansko, prostriedky by nestačili.
Záleží tiež na tom, ako dopadnú grécke voľby. Ak zvíťazia strany, ktoré odmietajú pokračovať v plnení záchranného programu, ich dlhy by splácali ostatné krajiny eurozóny.
V čase, keď vláda hľadá peniaze na zníženie deficitu, by to zaťažilo aj Slovensko. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií by vyhlásenie platobnej neschopnosti Grécka jednorazovo zvýšilo deficit o 701 miliónov eur, teda jedno percento ročného výkonu ekonomiky. Navyše by rozpočet prišiel o príjem 11 miliónov eur ročne z úrokov za pôžičky Aténam.
Do verejného dlhu by sa započítavali aj prípadné záruky z vyplatených splátok pomoci Španielsku. Ak by sa Madrid nepodieľal na ručení, podiel Slovenska za úver z eurovalu by sa zvýšil na 1,22 percenta. Pri pomoci v objeme 100 miliárd by to znamenalo 1,22 miliardy eur.
„Španieli stále hovoria, že dokážu situáciu riešiť aj bez pomoci, aj posledná emisia španielskych dlhopisov ukázala, že to dokážu ešte potiahnuť sami. Pomoc od Medzinárodného menového fondu je jeden zo zdrojov, ktorým však nedokážete vyriešiť celý problém s kritickým stavom španielskych bánk,“ myslí si Ivan Šramko, bývalý guvernér Národnej banky Slovenska.
Španielske banky majú problémy predovšetkým s developerskými úvermi a hypotékami nesplácanými po prasknutí realitnej bubliny na začiatku krízy. Na pokrytie súčasných strát by 60 až 100 miliárd eur odhadovaných ratingovou agentúrou Fitch malo podľa analytikov stačiť.
„Zhoršovanie sa aktív v súvahách španielskych bánk však nemusí byť na konci. Ceny nehnuteľností sa stále prepadávajú a riziko strát nie je úplne možné vylúčiť ani pri štátnych dlhopisoch a dlhopisoch samospráv. Takže pokiaľ by sa situácia v Španielsku zhoršovala, táto suma by mohla narásť,“ upozorňuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Banky však podľa Borosa nie sú najväčším problémom Španielska. „Väčší problém vidím v neschopnosti zdeformovanej ekonomiky rásť bez prísunu nového dlhu, či už súkromného, alebo verejného, a tak si nemyslím, že pomoc bánk problémy v Španielsku vyrieši,“ konštatuje Boros. Problémy krajiny sa budú podľa neho prehlbovať aj naďalej a pomáhať opäť začne nákupmi dlhopisov Európska centrálna banka.
Na žiadosť Španielska o pomoc nečakala ratingová agentúra Fitch, ktorá vo štvrtok znížila hodnotenie krajiny až o tri stupne, na BBB, s výhľadom možného ďalšieho zhoršenia. Nový rating je len dva stupne nad špekulatívnym pásmom, pri ktorom mnohí investori pre veľké riziko nesmú investovať do dlhopisov.
Trhy na to okamžite reagovali a požadujú vyššie výnosy pri investovaní do dlhu Španielska. Výnosy pri kľúčových desaťročných dlhopisoch narástli na 6,21 percenta. Rýchle vyhrotenie španielskych problémov predražuje dlh aj Taliansku a oslabuje euro. Spoločná mena stratila v piatok takmer jedno percento hodnoty a opäť klesla pod 1,25 dolára. Podobný pokles zaznamenali aj európske akcie a ceny ropy.