Postavenie Slovenska sa tak oproti vlaňajšku zlepšilo o jednu priečku, pričom v roku 2011 si pohoršilo až o 16 priečok. „Sme v rebríčku vyššie, ale je to výsledkom toho, že iné krajiny si pohoršili. Nám sa ušlo o jednu priečku lepšie miesto,“ uviedol projektový manažér Nadácie F. A. Hayeka Martin Kapko.
Pozíciu svetového lídra konkurencieschopnosti si upevnil Hongkong. Druhú priečku v aktuálnom rebríčku obsadili Spojené štáty americké a tretiu získalo Švajčiarsko. V porovnaní s najbližšími susedmi pritom Slovensko v rebríčku zaostáva. Česká republika totiž obsadila 33. priečku, Poľsko skončilo na 34. pozícii a Maďarsko sa umiestnilo na 45. priečke. V priemere sa však konkurencieschopnosť všetkých hodnotených krajín podľa aktuálnych výsledkov znížila o 3,5 %.
Najväčšími výzvami pre rast slovenskej konkurencieschopnosti sú podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti 2012 najmä pokračovanie v reforme justície a eliminácii korupcie, či zredukovanie deficitu verejných financií. Rovnako sú pre Slovensko dôležité reformy v oblasti sociálneho systému, zdravotníctva či verejných výdavkov. Krajina by sa taktiež mala podľa zverejnenej štúdie zamerať aj na zladenie vzdelávania s potrebami trhu práce či zvýšenie flexibility práce.
Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc je však s ďalším vývojom schopnosti Slovenska konkurovať ostatným krajinám pesimista, a to aj pre pripravované opatrenia vlády Roberta Fica. „Vzhľadom na to, že vláda už predstavila nejaké svoje plány v oblasti fiškálnej konsolidácie, a teda preniesť toto bremeno primárne na príjmovú stránku rozpočtu, tak osobne si myslím, že tiež to môže mať negatívny dopad na konkurencieschopnosť Slovenskej republiky,“ konštatuje Pošvanc. Konkrétne umiestnenie Slovenska v budúcoročnom rebríčku však podľa jeho slov bude záležať aj od vývoja v ostatných krajinách.
Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2012 zverejnil švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu v spolupráci s Nadáciou F. A. Hayeka. Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný už od roku 1989, porovnáva a hodnotí 327 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach, a to ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Dáta pre porovnanie krajín sú prevažne získané z minuloročných štatistík, pričom do hodnotenia boli započítané aj názory z tohtoročného prieskumu medzi viac ako 4 460 svetovými topmanažérmi.