„Ak vymysleli spôsob, akým sa túto daň oplatí zaviesť aj na národnej úrovni, tak by sme ju prijali aj my, pretože banky si zaslúžia byť viac zdanené. V časoch, keď sa na krízu skladajú bežní ľudia, tak aj finančné domy dosahujúce rekordné zisky musia zaplatiť viac,“ povedal Fico pri návrate z Bruselu. Doteraz Fico tvrdil, že Slovensko daň z finančných transakcií zavedie v závislosti od toho, či s ňou budú súhlasiť aj iné štáty.
Daň z finančných transakcií prešla Európsky parlament síce práve v stredu zavedenie dane schválil od roku 2015. Verdikt má však len odporúčací charakter. Cez Radu EÚ dané opatrenie zrejme neprejde. Daň z finančných transakcií odmieta predovšetkým Veľká Británia, ktorej premiér David Cameron ju označil za hrozbu pre postavenie Londýna ako globálneho finančného centra.
„Pri témach európskych dlhopisov a dani z finančných transakcií boli naozaj veľmi rozdielne názory a obávam sa, že pravdepodobne ťažko na európskej úrovni dosiahneme dohodu,“ povedal Fico.
Fico menej úverov neočakáva
Maďarsko však už v týchto dňoch daň z finančných transakcií platnú od budúceho roku schválilo. Predstavovať má 0,1 percenta zo všetkých transakcií. Štátna kasa sa má vďaka dani naplniť v prepočte asi o 430 miliónov eur ročne. Maďarsko má aj bankovú daň a mimoriadne ide zdaniť aj podniky z odvetví energetiky, telekomunikácií či verejnoprospešných služieb. Krajina za časť z týchto opatrení čelí kritike Bruselu a tiež hrozbe arbitráží za narušenie hospodárskej súťaže. Banky v krajine krátia investície, obmedzujú napríklad počet svojich pobočiek.
Na Slovensku bankový sektor vlani v čistom zarobil vyše 670 miliónov eur. Fico už oznámil, že chce cez vyššiu bankovú daň a mimoriadny odvod zo zisku dostať od bánk za dva roky dodatočných 175 miliónov eur. Už po tom, čo od bánk minulá vláda začala cez bankovú daň vyberať 80 miliónov eur, banky zdraželi úvery. Fico tvrdí, že prehlbovať sa to nebude.
„Finančné domy zo ziskov sanujú svoje zahraničné matky. Tie majú nedostatok kapitálu, a tak sa ho snažia rôznymi spôsobmi dostať z našich bánk. Vyššie dane preto nebudú znamenať nedostatok úverov, keďže tieto peniaze by tak či tak odišli zo Slovenska,“ hovorí slovenský premiér.
Fico v Bruseli zopakoval, že vláda chce znížiť deficit verejných financií a zároveň hľadať peniaze na hospodársky rast. Po bruselskom rokovaní sa počíta s tým, že sa posilní základné imanie Európskej investičnej banky a Brusel povolí presun dosiaľ nevyčerpaných 82 miliárd z eurofondov. Slovensko chce časť peňazí presunúť na riešenia nezamestnanosti mladých a podporu investičných projektov vo fabrikách.
Grécko lídri v eurozóne chcú
Tretím spôsobom, ako podporiť rast, by mali byť projektové dlhopisy. „Pri problematike projektových dlhopisov bola zväčša zhoda,“ dodal Fico. Únia by sa cez ne zaručila za pôžičky na financovanie cezhraničných dopravných, energetických a komunikačných projektov. Už tento a budúci rok by EÚ použila 230 miliónov zo svojho rozpočtu ako záruku v kombináciami s garanciami od EIB.
Napriek tomu, že sa experti štátov eurozóny v stredu dohodli, že každý štát by si mal pripraviť vlastný plán pre prípad, že Grécko sa rozhodne odísť, lídri EÚ sa zatiaľ zhodujú v tom, že budú podporovať, aby krajina pri eure zostala. Plán, čo po opustení Grécka, si už oficiálne robí napríklad Taliansko. Potrebný hospodársky rast po rokoch recesie, ktorí by Grékov mohol presvedčiť, chce únia zabezpečiť cez štrukturálne fondy.
Únia však trvá na tom, aby Gréci splácali poskytnutú finančnú pomoc.
Gréci však ešte viac šetriť odmietajú, a tak je obava, že v júnových voľbách zvíťazia euroskeptici. Eurozóna už Grékom od roku 2010 poskytla spolu s Medzinárodným menovým fondom 150 miliárd eur.
Odchod Grécka z eurozóny by podľa rôznych analýz mohol každého Slováka nepriamo stáť stovky eur. Väčšie dosahy cez šírenie krízy na Španielsko a Taliansko a následný rozpad eurozóny už analytici na rozdiel od vlaňajška po posilnení bánk a eurovalov spomínajú menej.