Rastieme, ale šetriť bude treba aj tak viac

Brusel síce v čase, keď Európa stagnuje, predpovedá Slovensku na tento rok štvrtý najvyšší rast ekonomiky na úrovni 1,8 percenta, na budúci rok však komisia odhaduje krajine piaty najvyšší defi cit verejných financií v celej EÚ na úrovni 4,9 percenta výkonu ekonomiky.

 Prečítajte si komenár Martina Kováčika Zlé správy z Bruselu. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Ak vláda neprijme úsporné opatrenia, ktoré by schodok stlačili pod tri percentá, Slovensko by sa dostalo medzi najväčších rozpočtových hriešnikov ako Grécko, Španielsko či Írsko. „Nemôžeme si to dovoliť, aby sme nepohoreli na finančných trhoch pri zabezpečovaní potrieb nášho financovania,“ reagoval v piatok minister financií Peter Kažimír.

• plán z vlaňajška pri tvorbe rozpočtu na rok 2012

Premiér Robert Fico avizoval, že prognóza ukáže, či sa vo veľkom začne šetriť už tento rok a aké dane budú platiť bohatší ľudia či firmy. Vláda zvažovala, aby ľudia s príjmom nad 2 750 eur mesačne platili daň 25 percent. Koľko to bude, však včera ministerstvo financií nespresnilo.

Prognóza veľkého deficitu na rok 2013 je podľa analytika Mareka Gábriša odborníka potvrdením, že konsolidácia na úrovni 1,2 miliardy eur nemusí stačiť.

„Brusel môže mať obavy z toho, že úsporný balíček možno bude musieť byť väčší,“ myslí si analytik ČSOB Marek Gábriš. Ide aj o odraz toho, že pre pád vlády šetrenie tento rok ustalo.

„Opatrenia tak budú musieť byť o to bolestivejšie,“ naznačil Kažimír. Už tento rok bude vláda zrejme znižovať výdavky niektorých ministerstiev a pravdepodobné je aj jesenné zdraženie cigariet.

Na budúci rok sa majú viac zdaniť banky či luxusné nehnuteľnosti. Uvažuje sa aj o znížení odvodov do druhého piliera. Analytici poukazujú skôr na potrebu zvyšovania efektívnosti na úradoch a znižovania daňových únikov.

Minulá vláda tohtoročný rozpočet schválila pri očakávanom raste ekonomiky na úrovni 1,7 percenta hrubého domáceho produktu. Brusel pôvodne vlani na jeseň upozorňoval, že rast bude len 1,1 percenta, ale teraz ho upravil na 1,8 percenta. Za lepšou prognózou je nárast výroby automobiliek, najmä bratislavského Volkswagenu. Plánovaný deficit rozpočtu 4,6 percenta však Brusel napriek rastu ekonomiky nezlepšil, ale naopak, očakáva schodok až 4,7 percenta.

Rezort financií je ešte pesimistickejší, ale cez dodatočné opatrenia chce pôvodný schodok dodržať. „Podľa našich odhadov by defi cit v tomto roku bol na úrovni až 4,92 percenta. Tu treba zohľadniť nezapočítané riziká, ktoré vyplývajú z financovania zdravotníctva, ekonomický vývoj v niektorých železničných spoločnostiach, ako aj vývoj podielových daní a neskončené audity čerpania európskych fondov a hroziace korekcie,“ povedal Kažimír.

Rast ekonomiky by však mali ľudia podľa Bruselu pocítiť pozitívne. Vlaňajšia 13,5–percentná nezamestnanosť by mala klesnúť tento rok na 13,2 percenta a v roku 2013 na 12,7 percenta. Zmierniť by sa mal aj rast cien. Zdražovanie o štyri percentá by sa malo podľa Bruselu na Slovensku zmierniť na dve percentá v roku 2013.

Ťahúňom ekonomiky bude naďalej export, ale tempo rastu bude pomalšie. „Slovensko je otvorenou a proexportne orientovanou ekonomikou, pričom rovnaké zameranie na vývoz je typické pre mnohé odvetvia či podnikateľské subjekty. Predpokladáme, že v tomto roku výkonnosť ekonomiky vzrastie o 1,8 percenta, ako predpokladá aj Európska komisia, no v porovnaní s rokom 2011 naše hospodárstvo spomalí,“ konštatuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Podľa jej slov sa bude pod to podpisovať predovšetkým dlhová kríza eurozóny a s ňou súvisiaca neistota ohľadom budúceho ekonomického vývoja, ktorá straší spotrebiteľov rovnako ako aj podnikateľov, investorov a exportérov. "Jedným z faktorov, ktoré by mohli mať vplyv na budúci rast ekonomiky, je aj schopnosť bankového sektora vytvárať zdroje na nové úvery.

Pokiaľ však tieto zdroje budú čiastočne odčerpávané vyšším zdanením bánk, bude to následne obmedzovať schopnosť úverovať súkromný, ale aj verejný sektor," myslí analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Vzhľadom na naliehavosť úlohy dobehnúť šetrenie je podľa analytikov logické začať pri znižovaní deficitu s príjmovými opatreniami, ktoré sú menej náročné na realizáciu. Otázka je, či viac zdaniť prácu, alebo spotrebu?

„Kým nepriame dane zdaňujú spotrebu, ktorá je nad rámec životného minima, a teda slobodným rozhodnutím každého jednotlivca, priame dane môžu ovplyvniť tak motiváciu jednotlivcov, ale aj motiváciu firiem investovať a vytvárať nové pracovné miesta,“ povedal analytik Volksbank Vladimír Vaňo.

Ministerstvo financií už pred časom potvrdilo, že priestor na plošné škrty sa už vyčerpal. „To, že sa opatrenia zvyčajne robia len na strane výdavkov, nie je vždy správne, potrebné je posilniť aj príjmy do štátneho rozpočtu,“ dodáva ekonómka Monika Sobeková Majková.