Zaplátať časť z tohtoročnej diery v štátnej kase by mali aj fajčiari. Vláda je podľa informácií Pravdy naklonená tomu, že plánované zvýšenie dane na tabak presunie z marca budúceho roka na september tohto roka. Škatuľka cigariet by tak od septembra zdražela asi o tri centy. Išlo by už o druhý nárast cien v tomto roku. Od februára si fajčiari priplatili sedem centov a za bežnú škatuľku s 19 cigaretami dávajú takmer 2,8 eura.
Ak vláda k skoršiemu zdraženiu cigariet pristúpi, podľa bývalého riaditeľa Inštitútu finančnej politiky Jána Tótha do rozpočtu natečie asi päť miliónov eur navyše. „Zvýšenie dane na tabak v priebehu tohto roka zvažujeme, musíme si však počkať na celkové vyhodnotenie toho, v akom stave sú verejné financie. Ak by sme to zvyšovali tento rok, tak nás ešte čaká séria diskusií,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini.
Dane na cigarety sú podľa analytikov pre štát istým príjmom, ale celý výpadok v rozpočte zaplátať nemusia. Minister financií Peter Kažimír (Smer) predpokladá, že slovenská ekonomika tento rok porastie skôr o 1,1 percenta a nie o 1,7 percenta, ako pri tvorbe rozpočtu predpokladala minulá vláda. Štátu by tak na daniach mohlo vypadnúť až 140 miliónov eur.
Kažimír už naznačil, že v hre pre tento rok je aj viazanie výdavkov niektorých ministerstiev. Ktoré rezorty sa budú musieť uskromniť, je však otázne. Ďalšie šetrenia a rast daní avizuje nová vláda od januára. Kabinet totiž musí za jeden a pol roka nájsť spolu 1,5 miliardy eur, aby sa znížil defi cit verejných financií pod Bruselom stanovené tri percentá výkonu ekonomiky a vláda mala aj na priority.
Ministerstvo financií chce udržať schodok aspoň na plánovanej úrovni 4,6 percenta. Podľa odhadu Európskej komisie by mohlo Slovensko dosiahnuť tento rok päťpercentný schodok, pričom v budúcoročnom rozpočte budeme musieť stlačiť deficit pod tri percentá. „Boli by sme určite radi, keby to bolo 4,6 percenta, to by miera konsolidácie v roku 2013 nebola taká prudká,“ povedal Fico.
Dosiahnutie trojpercentného deficitu v budúcom roku považuje za reálne. Aj vďaka tomu, že vláda sa chce zamerať na zdanenie luxusu a okrem iného zvýšiť dane na príjmy vyššie ako 2 750 eur mesačne. „Keď sa pozrieme na dane v Nemecku, na dane v Rakúsku, na dane vo Francúzsku, tá progresivita u ľudí, ktorí zarábajú veľa, a firiem, ktoré majú vysoké zisky, je úplne bežne 35 alebo 40 percent,“ skonštatoval v tejto súvislosti. Viac peňazí však môže ísť aj zo zdanenia nerestí – alkoholu, hazardu či cigariet. Príjem zo spotrebnej dane z tabakových výrobkov dosiahol vlani viac ako deväť percent z celkových daňových príjmov štátu.
Zvyšovanie sadzieb na cigarety bývalé vedenie ministerstva financií rozdelilo do dvoch etáp. Chcelo sa vyhnúť tomu, aby si Slováci nakupovali lacnejšie cigarety zo zahraničia, kde by sadzby rástli pomalšie. Spotrebná daň z cigariet stúpla vo februári tohto roka z pôvodných 55,7 eura na 58 eur na tisíc kusov a minimálna sadzba dane z 85 eur na 88,5 eura na tisíc kusov cigariet. Škatuľka cigariet zdražela asi o sedem centov. Vďaka tomu si štátna pokladnica v tomto roku polepší o 29 miliónov eur. Ďalšia vlna zdražovania mala podľa pôvodných plánov prísť až od marca budúceho roka. Dôvodom terajšieho aj nasledujúceho zvyšovania je zjednocovanie sadzieb v Európskej únii.
Pravidlá Bruselu hovoria, že do roku 2014 musí byť sadzba dane z tabaku na úrovni 60 percent z priemernej ceny cigariet. Minimálna sadzba spotrebnej dane z cigariet sa preto vyšplhá až na 90 eur na tisíc kusov cigariet. „Uvedomujeme si, že neprimerané zvýšenie môže spôsobiť nákupy v zahraničí a môže dôjsť aj k ich pašovaniu. V konečnom dôsledku by tak štát mohol vybrať menej, ako si to pôvodne naplánoval,“ povedal Pellegrini.
Analytik Next Finance Martin Prokop si myslí, že zavedenie dane ešte v tomto roku nebude mať na celkový výber daní dopad. „Tabak zarába na tom, že jeho spotreba je návyková. Počet spotrebovaných tabakových výrobkov tak môže poklesnúť, ale na daniach sa i tak vyberie viac,“ konštatuje Prokop.
Podľa analytikov je postup novej vlády v skoršom zavedení zvýšenia daní jasný. „Príprava výdavkových reforiem si totiž vyžaduje dlhší čas a oneskorený môže byť aj ich reálny finančný prínos pre verejné financie. Aj v prípade viacerých iných krajín preto v prípade krátkosti času dostupného na konsolidáciu verejných financií vlády siahajú často najmä po príjmových opatreniach,“ povedal analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Podľa neho sa tieto reformy dajú uskutočniť rýchlejšie a s predvídateľnejším finančným prínosom pre rozpočet. „V strednodobom horizonte si však konsolidácia verejných financií vyžiada aj zásadnú reformu na strane výdavkov,“ dodáva.
Minister Kažimír avizoval, že väčšinu úspor bude vláda hľadať vo vyšších príjmoch, keďže možnosti plošných úspor výdavkov sa vraj minuli a na cielené úspory treba viac času. „Všeobecne platné odporúčanie konsolidácie je pomer jedna tretina na príjmovej a dve tretiny na výdavkovej strane, a je vhodné nerezignovať na túto snahu hneď na začiatku konsolidácie. Samozrejme existujú určité výdavkové úrovne, pod ktoré sa dostať by bolo v konečnom dôsledku kontraproduktívne,“ povedal analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Analytik ČSOB Marek Gábriš nepredpokladá, že dôjde k skutočnému šetreniu výdavkov v dostatočnom rozsahu. „Na strane príjmov sa dodajú pravdepodobne zdroje aj tým, že sa zmení pomer odvodov medzi 1. a 2. pilierom, čo nám zase môže vytvoriť problém v budúcnosti,“ dodáva.