Dosluhujúci minister dopravy Ján Figeľ (KDH) ju totiž z pozície neodvolá. Neprinútilo ho k tomu ani vyhlásenie odborov, podľa ktorého sú zamestnanci pošty tlačení do uzatvárania bankových účtov – často pod hrozbou krátenia mzdy.
„K pocitom odborárov sa nevyjadrujeme. Nový minister dopravy rozhodne o ďalších personálnych veciach vo všetkých podnikoch spadajúcich pod ministerstvo dopravy,“ povedal ministrov hovorca Martin Krajčovič. Podľa exministra Vážneho (Smer) však situácia na pošte volá po náprave.
„Praktiky sú jednoznačne neoprávnené a nemajú sa ignorovať. Sú však iba zlomkom problémov so zamestnancami. Problém vznikol založením Poštovej banky v pošte, ktorá dnes funguje v nie vyváženom režime medzi štátom a privátnym subjektom,“ tvrdí Vážny.
Poštári sú nútení presviedčať dôchodcov, aby si dali posielať peniaze do súkromnej Poštovej banky – partnera pošty, za ktorou stojí finančná skupina Istrokapitál. Pošta tvrdí, že nosenie dôchodkov domov je pre ňu stratové a čoraz väčšie percento seniorov už v súčasnosti dostáva dôchodok na účet. Podľa údajov Sociálnej poisťovne vyplatili na konci januára tohto roka 54,6 percenta dôchodkov na účty v bankách. Sociologička je však toho názoru, že plošné zasielanie dôchodkov elektronickou formou nie je správne.
„Treba rátať s tým, že aj tí ľudia, čo sú dnes internetovo zdatní, nemusia byť vo vysokom veku zdravotne či mentálne na to spôsobilí. Preto treba ponechať tradičné doručovanie,“ myslí si Sylvia Porubänová. Momentálna situácia na pošte vyzerá tak, že ak poštár za mesiac neprehovorí dosť dôchodcov, môže sa to odraziť na jeho plate.
Denník Pravda má k dispozícii plán pošty, podľa ktorého vedenie stanovilo poštárke prehovoriť 18 dôchodcov za štvrťrok. Už teraz tak z podpriemerných 360 eur v čistom môže poštárka na výplatnej páske razom dostať aj o tridsať eur menej – ak plán nesplní.
„To, do akej miery príslušná vedúca pošty, prípadne vedúci pošty stále pripomína, ba i tlačí na podriadeného k uzavretiu bankových účtov, momentálne nedokážem. Volal som na vedúce miesta a potvrdili mi možnosť takéhoto tlaku na zamestnancov,“ priznal predseda Slovenského odborového zväzu pôšt a telekomunikácií Milan Brlej.
Predtým, ako si na šéfovskú stoličku na pošte zasadla Hrdá, riadila Českú poštu. Podobne ako na Slovensku aj tam sa na podobné pomery počas jej šéfovania sťažovali zamestnanci. Česká pošta totiž spolupracovala s Českou poisťovňou a Poštovou sporiteľňou. Poštári museli okrem svojej bežnej práce takisto ponúkať seniorom založenie bankových účtov, okrem toho predávali poistky či hypotéky. Koncom februára 2011 Hrdú z funkcie odvolali.