„Na konsolidáciu verejných financií zostáva len 18 mesiacov. Najrýchlejšie je možné opatrenia realizovať na strane spotrebných daní, preto očakávam, že sa do ich zvyšovania nová vláda pustí do konca tohto roka,“ predpokladá analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Zdaňovanie nerestí by zároveň zasiahlo ekonomickú aktivitu do menšej miery ako vyššia daň pre bohatých a najziskovejšie firmy, zdôrazňuje riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. Jej zavedenie Smer avizoval od budúceho roka.
Aby Slovensko dodržalo záväzok voči Bruselu, znížiť defi cit pod tri percentá ročného výkonu ekonomiky do konca roku 2013, nesmie príliš pribrzdiť rast.
Spotrebné dane spolu s daňou z lukratívnych nehnuteľností by mali do rozpočtu priniesť zhruba 220 miliónov eur. Prínos novej dane na luxusné tovary nová vláda nemá vyčíslený. Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc tvrdí, že problémy s oddlžovaním krajiny to nevyrieši. Smer totiž stále nepovedal, ktorých konkrétnych tovarov sa nová daň z luxusu bude týkať.
„Z môjho pohľadu je presne toto problém. Čo presne luxus je a čo už nie je. Ak by som bol politik, hneď by som sa pýtal, chceme to urobiť napríklad mladým rodinám?“ pýta sa Pošvanc.
Ekonóm SAV Vladimír Baláž potvrdzuje, že v tomto prípade môže vyššie dane zaplatiť aj rodina, ktorá si kupuje napríklad auto pre svoje potreby. Analytici upozorňujú, že pri dani z luxusu, ktorú pred voľbami navrhovali aj kresťanskí demokrati, hrozí, že sa jej plateniu budú ľudia vyhýbať. Štát môže podľa nich na tom prerobiť, keď vyššia daň vyženie ľudí nakupovať za hranice.
„Môže dôjsť aj k väčším daňovým únikom. Nikto neplatí dane dobrovoľne a každé zvyšovanie daní zvyšuje motiváciu optimalizovať správanie tak, aby občan zo zarobených peňazí mal čo najvyšší úžitok,“ tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana. Ako dodáva, práve táto daň sa dobre a ľahko predáva verejnosti. „Akosi sa pritom zabúda, že občania s nadštandardnou spotrebou a príjmom už dnes platia väčšinu daňových príjmov,“ konštatuje Ďurana.
Podobnú daň zavádzajú aj v iných európskych krajinách, napríklad v Bulharsku či Maďarsku, a hovorí sa o nej aj v Rusku. Baláž si myslí, že táto daň je novodobým trendom, ktorý nastoľujú vlády v čase šetrenia. „V Maďarsku napríklad takto zdaňujú luxusné autá či jachty. Ide skrátka o populistické gesto, keď chce ľavicová vláda ľuďom ukázať, že bohatí budú platiť v čase krízy viac. Trestáme ich však za ich úspech,“ tvrdí Baláž.
„Zaujímavé je aj to, že štát ide zvyšovať dane, pritom ani súčasné nevie efektívne vyberať,“ podotkol Baláž. Inštitút finančnej politiky nedávno vyčíslil stratu v prípade dane z pridanej hodnoty za rok 2010 na 2,3 miliardy eur. O toľko viac by štát na DPH získal, ak by neboli daňové podvody a firmy by platili načas.
Podľa Palka je v tomto roku ešte stále priestor na úsporné opatrenia na strane výdavkov štátu. Ušetriť sa dá napríklad na mzdách úradníkov. „Škrty by mali byť najmä formou reformy ústrednej štátnej správy, zrušením desiatok možno aj stovák rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré sú zavesené na ministerstvách, a v prehodnotení celej výdavkovej stránky rozpočtu, ktorá je v mnohých tituloch neaktuálna,“ vysvetlil. Škrty výdavkov by mohli do rozpočtu priniesť 300 miliónov eur navyše