Daň pre lepšie zarábajúcich bude však aj tak najnižšia v regióne, keď v Česku sa pripravuje daň 31 percent, v Poľsku a Maďarsku je 32 percent a v Rakúsku je strop až 45 percent. Vyššie zdanenie bohatých ľudí a firiem má do rozpočtu priniesť okolo sto miliónov eur. Na to, aby vláda zastavila zadlžovanie krajiny a znížila deficit do roku 2013 pod tri percentá výkonu ekonomiky, treba však získať ešte najmenej 1,2 miliardy eur.
Potrebné opatrenia chce Smer uskutočniť najmä na budúci rok, aj keď trhy úsporný balíček očakávajú ešte tento rok. Peter Kažimír (Smer), ktorý je najvážnejším kandidátom na ministra financií, tvrdí, že dosluhujúca vláda na úspory už rezignovala. „Väčšina konsolidačných opatrení sa tak bude musieť sústrediť do roku 2013,“ povedal Kažimír pre Pravdu.
| Podarí sa Smeru zastaviť zadlžovanie krajiny? |
| Na pokles deficitu verejných financií zo 4,6 až 5 % výkonu ekonomiky v roku 2012 na 3 % v roku 2013 treba asi 1,3 mld. eur |
| Ak by sa to vláde nepodarilo, Slovensko by čelilo sankciám z Bruselu a krajine by sa mohli predražiť pôžičky |
| Bez šetrenia by štátny dlh stúpal k 50 % HDP a v budúcnosti by sa muselo šetriť ešte viac a razantnejšie |
Smer má v pláne viac zdaniť aj banky, luxusné tovary a nehnuteľnosti, alkohol, tabak a hazard. Pripravené má tak opatrenia za asi 400 miliónov eur. Kde sa nájde ďalších 800 miliónov eur, je otázne.
Kažimír nevylúčil, že sa upustí od zrušenia koncesionárskych poplatkov, čo by prinieslo štátu 160 miliónov eur ročne. "Problematika koncesionárskych poplatkov je komplexný problém týkajúci sa financovania verejnoprávnych médií. Realizácia tohto opatrenia bude závisieť najmä od vývoja verejných financií a možností štátneho rozpočtu,” povedal.
Ďalších asi 200 miliónov eur by vláda získala, ak by dočasne znížila odvod do druhého piliera z deväť na sedem percent. Bolo by to však na úkor budúcich penzií a pravica už upozorňuje, že je zásadne proti. Smer sa otázke na zmenu pomerov odvodov vyhýba. ,,Zmeny v dôchodkovom systéme budeme robiť komplexne tak, aby zahŕňali všetky piliere s cieľom zabezpečiť ľuďom istotu, že na starobu nezostanú bez finančných prostriedkov,” povedal Kažimír.
Smer pred voľbami avizoval, že väčšinu konsolidácie chce spraviť cez nárast príjmov. Kažimír však pripúšťa, že dôležité bude aj škrtanie výdavkov. ,,Nachádzame sa v situácii, keď sa zdroje plošného šetrenia vyčerpali. No zároveň nechceme ďalej ohrozovať kvalitu a dostupnosť verejných služieb. Šetrenie musíme sústrediť na úspory v oblasti fungovania štátneho aparátu,” povedal.
Niektoré návrhy Smeru sú z hľadiska nových príjmov otázne. Ide napríklad o daň z dividend, z luxusných nehnuteľností, vyššiu DPH na luxusné tovary, ale aj prípadný mimoriadny odvod pre firmy. Najziskovejšej tridsiatke firiem s daňovým základom nad 30 miliónov eur chce Smer zdvihnúť daň z príjmu na 22 až 23 %.
Kažimír chce s konkrétnymi návrhmi počkať, kým analytici o niekoľko týždňov zhodnotia stav verejných financií. Oneskorenie konsolidačných opatrení na rok 2013 však podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej nie je dobrým signálom pre trhy. ,,Ak by došlo k jej oneskoreniu, mohlo by to predstavovať riziko smerom nahor pre rizikové prirážky slovenských štátnych dlhopisov voči nemeckým," povedala.
Smer sa vo svojich plánoch spolieha na lepší hospodársky rast. „Plánovaný rast môže ohroziť práve navrhované vyššie daňové zaťaženie. Odhady toho, ako sa bude dariť ekonomike, nie sú optimistické,“ hovorí František Palko z Inštitútu hospodárskej politiky.
Navrhovaná daň pre bohatých ľudí a firmy môže podľa niektorých analytikov ovplyvniť mobilitu pracovnej sily či optimalizovanie ziskov firiem. „Nie som si istý, ako zareagujú daňové subjekty a či nevyužijú rôzne formy daňových optimalizácií, čo by mohlo znížiť predpokladaný výnos,“ tvrdí riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc. Podľa Valachyovej by bolo lepšie, ak by Smer upustil od zavádzania progresívnej dane, ale plošne zvýšil rovnú daň.
Zdaňovanie bohatých je podľa riaditeľky Next Finance Markéty Šichtářovej najmenej bolestivé, ale takisto najmenej účinné. "Pretože títo ľudia si svoje príjmy preskupia tak, že už nebudú vyzerať ako bohatí. Platí totiž, že čím bohatší človek, tým lepšia schopnosť plateniu sa vyhnúť,” myslí si.
Podľa informatikov je na namieste obávať sa odlevu absolventov IT do zahraničia, keďže práve ich zárobok prevyšuje priemernú mzdu na Slovensku viac ako o polovicu. „Mnohí mladí absolventi túto možnosť reálne zvažujú a bohužiaľ, čoraz častejšie sa tento, pre Slovensko ekonomicky nezdravý trend, stáva realitou. Absolventi utekajú do zahraničia a spomínaná nesystematická daň len zbytočne prilieva olej do ohňa,“ povedal informatik Jakub Remšík.
Viac peňazí do rozpočtu by podľa Smeru malo pritiecť aj lepším výberom daní. Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovana Ďuranu je pravdepodobnosť, že by štát dokázal v priebehu jedného roka významne upraviť daňovú legislatívu a už v nasledujúcom roku ju vymáhať, veľmi nízka.
Palko tvrdí, že by sa nová vláda mala zamerať aj na efektívnejšie čerpanie eurofondov. Lepšie čerpanie peňazí z Bruselu by malo zabezpečiť nové ministerstvo pre eurofondy, ktoré Smer zvažuje.
Opatrenia, o ktorých hovorí Smer, a prínos v roku 2013
+70 až 130 mil. eur – vyššia daň z príjmov pre nadštandardne zarábajúcich ľudí a firmy (25 % namiesto 19 % pre ľudí s príjmom nad 33–tisíc eur ročne a 22 až 23 % namiesto 19 % pre firmy s daňovým základom nad 30 miliónov eur)
+150 mil. eur – národná daň z lukratívnych nehnuteľností (pri raste dane o polovicu, Smer však chce zdaniť viac luxus)
+70 mil. eur – vyššia banková daň (pri raste dane z 0,4 na 0,7 %, je tu riziko menšieho výnosu)
+70 miliónov eur – vyššie dane z alkoholu, tabaku a hazardu
Spolu +360 až +420 mil. eur
Ďalšie možné opatrenia
Znižovanie výdavkov – náklady na chod štátu vlani klesli oproti roku 2010 o 500 mil. eur, aj keď časť úspor bola zhoda okolností. Smer avizoval viac získať z daní, ako zo škrtania výdavkov
Naštartovať rast ekonomiky – na budúci rok MF SR očakáva rast HDP o 2,7 %, po zvýšení daní sa rast zníži, čo Smer môže kompenzovať verejnými investíciami, prínos pre štátnu kasu je v prvom roku otázny
Znížiť daňové úniky – za rok je náprava otázna, len pri DPH sa úniky odhadujú na 700 mil. eur ročne
Upustiť od rušenia koncesionárskych poplatkov (televízia a rozhlas) – možný výnos pre štát je asi 160 mil. eur
Mimoriadny odvod zo zisku – výnos je neznámy, Smer opatrenie pomenoval, ale bližšie neopísal
Plošný rast rovnej dane z príjmu – rast dane z príjmu z 19 % na 20 % by znížil výplaty ľuďom a čisté zisky firmám, do štátnej kasy by natieklo asi 200 mil. eur
Zásah do druhého dôchodkového piliera – dočasné zníženie odvodov do piliera z 9 % na 7 % by štátu prinieslo asi 200 mil. eur, ale na úkor budúcich dôchodkov, Smer zmenu pomeru odvodov nevylúčil ! Plošný rast DPH – rast DPH z 20 % na 21 % a koniec zníženej DPH na lieky by do rozpočtu prinieslo asi 200 mil. eur. Smer to však odmieta
Vyššie ekologické dane (plyn, elektrina, uhlie, teplo) – spôsobili by zdražovanie a prínos pre štát v miliónoch eur, rast cien energií Smer odmietal
ZDROJ: SMER, PREPOČTY – PRAVDA, MF SR, IHP, ANALYTICI