Ďalšie úspory vo verejných financiách nepôjdu cez vyššiu daň z pridanej hodnoty ani dane na energie, ale skôr cez rastúce dane z príjmu pre bohatých, zdanenie hazardu či luxusných nehnuteľností. Navrhované opatrenia však na potrebné zníženie deficitu nestačia. Konsolidačný plán sa od ľavice očakáva čo najskôr, keďže na jeho dôveryhodnosti stojí rating Slovenska a úročenie pôžičiek.
Zmeny sa pripravujú aj v energetike a predstavitelia strany tiež avizujú, že prehodnotia prebiehajúce verejné súťaže na výstavbu diaľnic. Komisia na Národnej diaľničnej spoločnosti má na stole ponuky na časť diaľnice D1 pri Ružomberku a začiatkom mája sa majú otvárať obálky na tunel Višňové pri Žiline. Ak by sa diaľnice nestavali cez eurofondy, ale cez verejno–súkromné PPP projekty, štát by mohol krátkodobo ušetriť, ale na budúcich splátkach by sa výstavba celkovo predražila.
Smer chce zatiaľ posúdiť súťažné podmienky v prebiehajúcich tendroch. „Výsledkom analýzy má byť zmluva o dielo, ak sa zistí, že štát kúpi do užívania schopné dielo s primeranými zárukami a bez enormných nákladov na údržbu a generálne opravy hneď po uplynutí záruky,“ konkretizuje exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer). Nie je jasné, či Vážny bude opäť ministrom, keďže v kuloároch sa hovorí skôr o nestrannom odborníkovi z praxe.
Vážny doplnil, že ak by sa analýzou zistilo, že stavba bude generovať dodatky, a teda navýšenie vysúťaženej ceny, bude sa hľadať iné riešenie. Stavebné firmy sa však dodatočných analýz obávajú, pretože by to výstavbu diaľnice z Bratislavy do Košíc znovu oddialilo. „Vôbec nám nevyhovuje, že voľby sú každé dva roky. Preto dúfam, že koncepcia výstavby sa nebude meniť a bude sa pokračovať v začatých tendroch,“ uvažuje predseda predstavenstva Doprastavu Dušan Mráz.
Otáznik stále visí nad 900 miliónmi eur na tunel Višňové. Podľa exministra Vážneho v štátnej kase nie je dosť peňazí. Dosluhujúci minister dopravy Ján Figeľ (KDH) si to nemyslí. „Tohtoročné obdobie je pokryté v štátnom rozpočte. Výstavba Višňového sa bude týkať až dvoch ďalších vlád a budúce vlády by mali vedieť premostiť tieto dve obdobia s podporou zo strany Európskej investičnej banky,“ konkretizoval nedávno Figeľ. Zvyšné peniaze majú ísť z eurofondov určených na obdobie rokov 2014 až 2020.
Vážny načrtol, že po prehodnotení plánu výstavby diaľnic bude možné urobiť záväzné rozhodnutie, ktoré úseky sa postavia cez PPP projekty. FigeľPPP za Ficovej vlády považoval za predražené. Za výstavbu bez údržby za štyri úseky D1 v dĺžke 46 kilometrov, na ktorých prebehli súťaže za Figeľa, majú zaplatiť daňovníci 438 miliónov eur. Výstavba rovnakých úsekov v PPP balíku zrušenom po voľbách v roku 2010 mala stáť až 1,1 miliardy eur.
Už podpísané kontrakty na výstavbu D1 by Smer ponechal. „Je vhodnejšie pokračovať v zmluvách, pretože nové súťaže a kontrakty znamenajú významný časový sklz toho, čo štát potrebuje,“ tvrdí Vážny.
V prípade hospodárstva exminister Ľubomír Jahnátek (Smer) vidí potrebu čo najskôr do legislatívy zakomponovať tretí liberalizačný balík a začať rozvíjať energetiku. „Nepokročilo sa s projektom stavby novej atómovej elektrárne, takisto sa nerozvíjala hydroenergetika a získavanie geotermálnej energie,“ tvrdí Jahnátek. Slovenské elektrárne minulý týždeň informovali, že dva bloky Mochoviec spustia s ročným omeškaním na konci roku 2013, respektíve v strede roku 2014. Jahnátek tiež chce, aby pri získavaní podnikateľských stimulov mali firmy zo Slovenska prednosť.