Dôvodom je príliš vysoký rozpočtový deficit krajiny. Rozhodnutie prijali po dlhej a náročnej debate, pričom proti zmrazeniu eurofondov boli najmä maďarskí susedia.
Pozastavenie vyplácania peňazí z kohézneho fondu pre Budapešť v roku 2013 navrhla vo februári Európska komisia. Exekutívny orgán EÚ ešte mesiac predtým začal voči Budapešti viesť formálne konanie o porušení európskej legislatívy. Bruselu sa nepáči nová maďarská ústava, ktorá začala platiť 1. januára a umožnila schválenie viacerých kontroverzných zákonov. Podľa kritikov je to nástroj, ktorým premiér Viktor Orbán koncentruje moc do svojich rúk a obmedzuje demokraciu. Ide o legislatívu týkajúcu sa nezávislosti maďarskej centrálnej banky, ale aj odchodu sudcov do dôchodku a nezávislosti úradu na ochranu osobných údajov.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na diplomatov uviedla, že ministri financií EÚ v júni rozhodnú, či Budapešť urobila dosť pre to, aby sa tejto sankcii vyhla. „Našiel sa kompromis,“ povedal jeden z predstaviteľov EÚ. V júni sa môže rozhodnúť, či fondy sa Maďarsku vyplatia, ak prijme kroky, ktoré uspokoja Európsku komisiu, povedal diplomat z prostredia únie.
Zdroje z Európskej únie najprv v utorok uviedli, že Nemecko a Rakúsko signalizovali, že trest by pravdepodobne bol príliš tvrdý. Rakúsko, ktoré je susedom Maďarska, ale aj iné krajiny, majú obavy z toho, že zmrazenie vyplácania fondov Maďarsku by mohlo poškodiť krajinu, ktorej sa zatiaľ nepodarilo začať rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o poskytnutí pohotovostného úveru, uviedli pre Reuters predstavitelia EÚ a diplomati.