Po prvýkrát aj pravicové strany v Česku presadzujú istú mieru progresivity dane z príjmu. Čomu pripisujete tento zlom?
Vláda nechce riskovať, že bude považovaná za asociálnu, keď zvyšuje len DPH a spotrebné dane. Navrhovaná daň pre bohatých znamená, že si udobruje strednú a nižšiu vrstvu. Zvyšovanie daní bohatým je však číry populizmus. Štátne financie to nezachráni, zato bohatých vyženie fiktívne na Kajmanské ostrovy.
Nie je podľa vás v Česku možné udržať parametre vývoja verejných financií bez zvýšenia daní?
Problémom je, že u nás myšlienka, že by sa mohlo niečo ušetriť na chode štátu, je absolútne tabu. Štát by síce mal viac bojovať proti korupcii, rozkrádaniu a plytvaniu, ale nechce. Na verejné zákazky ide ročne viac ako 600 miliárd korún. Chýba tu väčšia forma kontroly, na čo sú dané náklady vynaložené. Aj na fungovaní štátnej správy sa ešte dajú ušetriť miliardy. Ak by sa toto všetko urobilo, nebolo by nutné zvyšovať DPH ani dane z príjmu.
České verejné financie má zachrániť najmä zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty zo súčasných 14 na 20 percent.
Týmto krokom došlo k niečomu, čo politici síce dlho odmietali, ale bolo jasné, že skôr či neskôr k tomu dôjde. Nemá však zmysel ďalej vyťahovať zo spotrebiteľov dane. Prinesie to zvýšenie cenovej hladiny a oslabenie kúpyschopnosti obyvateľstva. Zvyšovanie daní, a to predovšetkým spotrebných, bude mať predovšetkým na nízkopríjmové skupiny a dôchodcov negatívny dosah. Práve ich spotreba sa totiž skladá z nákupov potravín, ktoré sú v nižšej sadzbe DPH. Budú sa musieť čoraz viac uskromňovať, a to bude prekážkou hospodárskeho rastu a následný daňový výber bude pomalší.
Zotierajú sa v čase krízy hranice medzi pravicou a ľavicou?
V mnohých štátoch Európy zanikol rozdiel medzi pravicou a ľavicou, aspoň čo sa daňových otázok týka. Progresívna daň je skôr ľavicového charakteru, ale ponechali si ju aj pravicové vlády, pretože nechcú znižovať svoje výdavky. Je však ešte stále viac oblastí, v ktorých sa odlišujú, predovšetkým v štruktúre výdavkov. V móde je totiž politika negácie, keď sa pravica a ľavica musia odlišovať.
Anketa
Česká pravicová vláda ruší rovnú daň z príjmu a zvýši daň pre bohatých, ste za podobné opatrenie aj na Slovensku?
Peter Kažimír (Smer)
Ak nechceme zavádzať prvky, ktoré by naďalej finančne zaťažovali nižšie príjmové skupiny, a zároveň chceme podporiť príjmovú časť rozpočtu aspoň na zabezpečenie základných funkcií štátu, teda financovanie školstva či zdravotníctva, zavedenie progresívnej dane je nevyhnutné. V prípade, že sa situácia vo vývoji verejných financií bude vyvíjať priaznivo, strana bude uvažovať o rozšírení počtu tovarov a služieb s nižšou sadzbou DPH.
Jozef Kollár (SaS)
Zrušenie rovnej dane by bolo chybou, pretože priniesla na Slovensko veľa investícií spojených s tvorbou pracovných miest. Progresívnou daňou podnikatelia stratia motiváciu tu zotrvať, pretože každé zarobené euro bude zdaňované stále vyššou sadzbu. Hrozí tak vývoz daní do daňových rajov.
Július Brocka (KDH)
Nebolo by fér teraz očakávať iniciatívu od pravice, že zruší rovnú daň, keď je to vlastne naše dieťa. Touto daňovou reformou sme po mečiarizme nielenže dobehli zameškané, ale mnohých aj predbehli. KDH nebude nikdy iniciátorom takejto zmeny. Progresívna daň sa však do budúcnosti nedá vylúčiť, pretože pravdepodobne o tom pravica po voľbách nebude rozhodovať.
Ondrej Matej (SDKÚ)
Progresívna daň v kríze je zásadná chyba, ktorá neprinesie kumulatívny nárast dane. Zaviesť vyššiu daň z príjmu môžeme vtedy, keď ekonomika rastie. Naša strana nezmení stanovisko na rovnú daň, pretože jej zavedenie prilákalo zahraničných investorov.
.