Česi rušia rovnú daň, pravicou to nepohlo

Český kabinet v čase krízy hľadá peniaze a popri raste spotrebných daní chce zo solidarity viac zdaniť aj bohatých. Slovenská pravica však naďalej odmieta návrh ľavicového Smeru, aby ľudia s príjmom nad 2 750 eur mesačne platili 25–percentnú daň namiesto rovnej 19–percentnej. Z pravice iba KDH tvrdí, že daň môže stúpnuť, aj keď strana je proti.

„Progresívna daň sa do budúcnosti nedá vylúčiť, pretože pravdepodobne o tom pravica po voľbách nebude rozhodovať,“ hovorí podpredseda KDH Július Brocka. Smer tvrdí, že pri napĺňaní štátnej kasy nechce zvyšovať spotrebné dane, ktoré zaťažujú viac ľudí s nižšími príjmami. „Zavedenie progresívnej dane je nevyhnutné,“ hovorí podpredseda Smeru Peter Kažimír.

Podľa analytika je rušenie rovnej dane z príjmu zo strany českej pravicovej vlády z politického pohľadu logické. „Vyššia daň pre bohatých znamená, že vláda si udobruje strednú a nižšiu vrstvu,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop.

„Pravicová vláda v Česku si jasne uvedomila, že nemôže zvyšovať DPH donekonečna, nemôže ani zvyšovať spotrebné dane na benzín a naftu a nemôže zvýšiť sadzbu dane z príjmu všetkým. To všetko by najviac postihlo práve nízkopríjmové skupiny,“ dodáva analytik Prokop.

Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) však odkazuje, že rovná daň na Slovensku je oveľa sociálnejšia a progresívnejšia ako systém s viacerými daňovými pásmami. „Postarala sa o to vysoká nezdaniteľná časť základu dane, vďaka ktorej ľudia s nízkymi príjmami platia nulovú, niekedy dokonca zápornú daň, teda štát im dopláca,“ odkázal Mikloš cez svojho hovorcu Martina Jaroša.

Podľa pravice zavedenie rovnej dane spôsobilo, že dane začali platiť aj mnohí daňovníci, ktorí sa predtým ich plateniu vyhýbali. Rovnú daň má okrem Slovenska a zatiaľ aj Česka v EÚ ešte Rumunsko, Bulharsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko. Iné štáty majú v daňových sadzbách progresivitu. Ľavicový Smer tvrdí, že tendencie v rámci celej Európskej únie budú smerovať k tomu, že lokality, kde bude výrazný daňový dumping oproti iným krajinám, budú postupne zanikať.

Podľa Vladimíra Baláža zo Slovenskej akadémie vied by sa mal radšej posilniť princíp rovnej dane. „A to tak, že daň a odvody by sa platili aj z dividend, ktoré idú do osobnej spotreby. V súčasnosti sú takto zvýhodnení podnikatelia a znevýhodnení zamestnanci, ktorí musia platiť dane a odvody zo všetkého a nič si nemôžu odpočítať,“ tvrdí. Ako dodáva, práve progresívnou daňou sa potlačí vyššia stredná vrstva a zostanú len dve skupiny, „a to veľmi bohatí a masa rovnako chudobných“.

„Ak chce vláda znižovať deficit cez zaťaženie bohatších ľudí, mala by im skôr odobrať sociálne dávky a dotácie, na ktoré nie sú odkázaní, a spoplatniť pre nich vybrané verejné služby, napríklad v zdravotníctve,“ hovorí zase riaditeľ inštitútu Ineko Peter Goliaš.

Aj napriek faktu, že momentálne je česká rovná daň na úrovni 15 percent, oproti Slovákom s 19–percentnou daňou z príjmu platia Česi zo mzdy vyššie dane. Českí zamestnanci totiž platia daň aj zo sociálneho poistenia, kým na Slovensku odvody znižujú základ dane. Dane tak Čechom uberú z platu viac ako Slovákom. Tí však majú vyššie odvody. Výsledkom je, že v Česku z hrubej mzdy 800 eur dostane zamestnanec asi 634 eur, kým na Slovensku 618 eur.

V Česku schválila vláda aj škrty pre živnostníkov, dôchodcov a v sociálnej oblasti. Paušálne výdavky pre živnostníkov majú klesnúť z 30 až 80 percent na 25 až 50 percent. Na Slovensku sú paušály 40–percentné a pravica ich chcela ďalej znižovať, čo ľavica odmieta. V Česku sa tiež chystá zmrazovanie dôchodkov, rušenie pôrodného či príspevku na bývanie. Na Slovensku pravicové strany zvažovali rušenie vianočných dôchodkov a tiež obmedzenie sociálnych dávok pre bohatších ľudí.