Tí predložili nepriamu novelu zákona o orgánoch štátnej správy v rámci novely zákona o verejnom obstarávaní. Zákon ako celok podporilo pri hlasovaní 126 zo 127 prítomných poslancov.
Monitorovací výbor bude mať päť členov, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Ivan Gašparovič. Členovia výboru budú z parlamentného výboru pre financie a rozpočet, pričom by ich mal prezident vymenovať do 9. marca tohto roka, teda ešte pred parlamentnými voľbami. Členstvo v monitorovacom výbore nebude podľa Jozefa Kollára viazané na trvanie mandátu poslanca NR SR.
Poslanci v stredu podporili aj ďalší pozmeňujúci návrh poslanca strany Smer-SD Jozefa Buriana, a to na zmenu daňového poriadku. Cieľom tohto kroku je posunutie termínu povinnej elektronickej komunikácie s daňovou správou z 1. apríla tohto roka na 1. január 2013. Ak to podľa Jozefa Buriana okolnosti umožnia, tento termín sa môže aj skrátiť.
Predkladateľka novely ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) však v pléne nesúhlasila s oboma pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré si podľa jej slov okrem iného odporovali a mohli znásobiť legislatívny chaos. Poslanci sa neskôr po viacerých prestávkach v rokovaní opakovane vrátili do druhého čítania, kde upravili účinnosť zákona ako celku a stanovili ju na deň vyhlásenia. Pôvodne mala novela nadobudnúť účinnosť 31. marca.
Poslanci Smeru-SD pôvodne v parlamente navrhovali vznik Krízovej rady, pričom jej členov mal rovnako vymenovávať prezident Ivan Gašparovič, a to na obdobie do schválenia programového vyhlásenia novej vlády, ktorá vzíde z marcových volieb. „Je na pánovi prezidentovi, koho by tam menoval,“ priblížil zámer Smeru na rokovaní parlamentného výboru pre financie a rozpočet podpredseda strany Peter Kažimír. Podľa poslanca Smeru Jána Počiatka by mala nová rada v princípe vytvoriť ekvivalent parlamentného výboru a mala by byť nepolitická, pričom by mala mať prístup k potrebným informáciám. Neskôr sa poslanci zhodli na zmene názvu nového inštitútu, a to na Monitorovací výbor.
Minister financií Ivan Mikloš považuje spomínané dva pozmeňujúce návrhy za politicky motivované a podľa jeho slov neprispejú k riešeniu problémov. „Politizovanie tohto problému veci nijako, ale nijako nepomôže,“ vyhlásil v rozprave Mikloš. Minister financií zároveň potvrdil, že v daňovej správe sú problémy a situácia nie je jednoduchá a aj preto vyvodil personálne dôsledky.
Šéf rezortu financií nevidí žiaden dôvod na posunutie termínu povinnej elektronickej komunikácie z apríla tohto roka. Takýto krok podľa jeho slov, naopak, zväčší problémy daňovej správy, keďže bude potrebné niektoré dokumenty skenovať. Finančná správa podľa stanoviska vedenia, ktoré prezentoval Ivan Mikloš, bude schopná zvládnuť situáciu aj bez zmeny legislatívy.
Ivan Mikloš zároveň podľa vlastných slov nemá problém s kontrolou situácie v daňovej správe. Poslancom navrhol, aby nominovali zástupcov do riadiaceho výboru projektu Unitas. „Môžu byť efektívne zapojení do kontroly tohto procesu od zajtra,“ uviedol Mikloš s tým, že toto riešenie je podľa jeho slov lepšie. Na vyjadrenia Ivana Mikloša reagoval aj poslanec Smeru-SD Ján Počiatek, ktorý uviedol, že viac verí prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi ako ministrovi financií aj vzhľadom na jeho doterajšie výsledky.
Smer-SD pripravil na aktuálne rokovanie národnej rady aj návrh skupiny poslancov NR SR na prijatie uznesenia ku krízovému stavu vo Finančnej správe SR. Poslanci ho však z programu na záver rokovania vypustili. Uznesením chcel pôvodne Smer-SD zaviazať vládu, aby okamžite vykonala opatrenia na riešenie kritickej situácie v daňovej správe.