Štát dopláca na obchod spomínaný v spise Gorila

Jedna z najväčších transakcií opísaných v korupčnej kauze Gorila sa sčasti napĺňa a štát to môže stáť desiatky miliónov eur. Denník Pravda má dokumenty o privatizácii Slovenských elektrární, ktorá sa doťahovala v roku 2006. Teda v rovnakom čase, v akom mali podľa spisu Gorila vzniknúť nahrávky vtedajšieho ministra hospodárstva Jirka Malchárka a Jaroslava Haščáka z finančnej skupiny Penta. Malchárek aj Haščák okolnosti opisované v spise Gorila, ktoré vyšetruje polícia, odmietajú.

10.02.2012 20:00 , aktualizované: 11.02.2012 12:00
Jirko Malchárek Foto:
Bývalý minister hospodárstva Jirko Malchárek
debata (74)

V spise Gorila, ktorý bol vlani v decembri zverejnený na internete, sa tvrdí, že Malchárek chcel pri dokončení privatizácie „vyjsť v ústrety Enelu v neprospech SR za požadovanú motiváciu 1 mld. Sk“. Na to, aby taliansky Enel mohol elektrárne kúpiť, bolo treba previesť z podniku závod na vyraďovanie jadrovoenerge­tických zariadení do štátnej spoločnosti, s ktorou elektrárne podpísali bez súťaže zmluvu na služby spojené s vyraďovaním. To, že sa to mohlo udiať v neprospech štátu, dokumentuje fakt, že Enel zmluvu napadol a aj z toho dôvodu doteraz žiada, aby mu štát z pôvodnej privatizačnej ceny 840 miliónov eur vrátil 120 miliónov eur (3,6 mld. Sk).

Malchárek v piatok na otázky ku kauze neodpovedal. Exminister ešte v roku 2007 pre Pravdu tvrdil, že princípy úpravy privatizačnej ceny sa už počas jeho ministrovania upravovať nedali. Štátne elektrárne však spornú zmluvu o vyraďovaní elektrární podpisovali práve za ministrovania Malchárka koncom marca 2006.

Podľa spisu Gorila sa mala Malchárkovi údajná provízia v sume jednej miliardy korún vyplatiť tak, že Enel mal neskôr kúpiť od Penty Paroplynový cyklus v Bratislave za navýšenú cenu. To sa však nestalo. Enel bol síce po privatizácii elektrární medzi záujemcami o kúpu akcií Paroplynového cyklu, ktoré však napokon Taliani od Penty nekúpili. Paroplynový cyklus Penta ovláda doteraz.

Spis Gorila sa, naopak, zhoduje s realitou v okolnostiach, ktoré mali predchádzať uzavretiu spornej zmluvy elektrární na služby spojené s vyraďovaním jadrových zariadení. V Gorile sa píše, že Haščák mal Malchárkovi hovoriť, aby vymenil šéfa elektrární, poradiť mu mal konkrétne meno. Zmeny mal zdôvodniť problémami s prevzatím elektrární talianskym Enelom. Zmena na čele elektrární sa vo februári 2006 naozaj udiala tak, ako sa o nej píše v Gorile. Medzi dôvodmi výmeny šéfa elektrární boli pritom v médiách spomenuté zo strany ministerstva hospodárstva aj problémy s privatizáciou elektrární.

Od zverejnenia spisu Gorila sa vedie spor o pravdivosť celého obsahu. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) tvrdí, že akcia Gorila prebehla. Je však otázne, čo v uniknutých spisoch je pravda a čo nie. Penta podozrenia uvádzané v Gorile odmieta. „Skupina Penta ani pán Haščák ako fyzická osoba sa na privatizácii Slovenských elektrární žiadnym spôsobom nepodieľali,“ reagoval v piatok hovorca Penty Martin Danko. V Gorile sa spomínalo, že na údajnom spoločnom stretnutí Malchárka a Haščáka sa malo hovoriť, že pre dokončenie privatizácie treba previesť z elektrární závod na vyraďovanie jadrovoenerge­tických zariadení do štátnej spoločnosti. „K tomuto sa vôbec nevieme vyjadriť, nijak to nesúvisí s investičnými aktivitami Penty,“ dodal Danko. Tvrdenie o údajnej „motivácii“ vo výške 1 mld. Sk je podľa neho nezmysel a poukázal na to, že predaj Paroplynového cyklu neprebehol. Penta odmieta aj to, že by Haščák odporúčal Malchárkovi meno nového šéfa elektrární.

Problém so zmluvou elektrární na vyraďovanie jadrových zariadení podpísanou počas ministrovania Malchárka však na stole je. Neúspešne ho riešila minulá aj súčasná vláda. Advokátska kancelária vypracovala naposledy vlani v novembri pre Fond národného majetku analýzu, podľa ktorej by štát Enelu platiť nemusel. Taliani si však od roku 2007 na základe účtovnej závierky vypracovanej elektrárňami od štátu nárokujú 120 miliónov eur. O túto sumu mala byť vraj v apríli 2006, pri vstupe Enelu do podniku, hodnota 66 percent akcií elektrární nižšia oproti roku 2003, keď Enel vypracovával privatizačnú ponuku.

Privatizér podľa analýz fondu poukazuje na nevýhodný kontrakt na vyraďovanie a tiež podhodnotené náklady v účtovníctve elektrární na likvidáciu jadrového odpadu. Podnik vraj musel po privatizácii navýšiť rezervy, čo znížilo hodnotu akciového podielu. Poradcovia fondu však tvrdia, že Enel pred privatizáciou vedel o tom, že elektrárne budú musieť platiť jadrové záväzky.

Zároveň spochybňujú aj fakt, že zmluva na vyraďovanie jadrových zariadení so štátnym GovCom (terajší Javys) bola nevýhodná. Pôvodné ceny v zmluve sa už postupne znižujú. Ak však štát ani Enel zo svojich postojov neustúpia, celá vec sa môže skončiť na arbitrážnom súde. Enel sa k okolnostiam sporu o cenu za elektrárne vyjadriť včera nechcel. „Rokovania prebiehajú a detaily nebudeme komentovať,“ reagoval hovorca Enelu.

Spis Gorila hovorí okrem privatizácie elektrární aj o ďalších korupčných kauzách, ktoré mali v súvislosti s privatizáciou prebehnúť zväčša na konci druhej Dzurindovej vlády. Odpočúvaný byt mal podľa Gorily navštíviť aj líder Smeru Robert Fico.

© Autorské práva vyhradené

74 debata chyba