Privatizéri zarobili rýchlo, SPP je opäť na predaj

, 03.02.2012 20:00, aktualizované: 04.02.2012 13:00

Domnienky, že prvá Dzurindova vláda sprivatizovala v roku 2002 Slovenský plynárenský priemysel pod cenu, sa po desiatich rokoch potvrdili. Zahraniční privatizéri teraz ponúkajú podiel 49 percent akcií opäť na predaj.

Sumu 120,9 miliardy korún, ktorú za akcie dali vláde v roku 2002 krátko pred parlamentnými voľbami, pritom majú už teraz takmer späť vďaka vysokým ziskom a dividendám plynární. Zisky SPP rástli spolu so zdražovaním plynu a ozdravovaním firmy.

„Návratnosť na úrovni desiatich rokov je veľmi rýchla. Je pravdepodobné, že štát mohol pri predaji požadovať vyššiu cenu. Ideálna doba návratnosti pri podobných investíciách je tak okolo dvadsať rokov,“ hovorí analytik spoločnosti Next Finance Martin Prokop. Dzurindova vláda predala plynárne, aj keď v tendri prišla len jedna ponuka a odhady renomovaných spoločností hovorili, že balík 49 percent akcií najväčšieho slovenského podniku má vyššiu hodnotu – 121 až 193 miliárd korún.

Vyplatené dividendy pre zahraničných privatizérov SPP (v miliardách Sk)
2002 až 2004 22,1
2005 9,75
2006 20
2007 12
2008 10
2009 12
2010 12
2011 9,5
Spolu 107,4

Šéfom privatizačnej komisie bol terajší minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Ten tvrdí, že zahraniční akcionári zdvihli zisky podniku, z čoho profitoval aj štát ako 51-percentný akcionár. „Za rovnaké obdobie sa príjmy štátu súvisiace s SPP takmer zdvojnásobili. Nehovoriac o tom, že je nereálne očakávať, že by štát vedel takéto dividendy inkasovať, keby ostal v SPP ako jediný vlastník,“ odkázal Mikloš cez svojho hovorcu Martina Jaroša.

Zisky SPP a dividendy po privatizácii stúpli po tom, čo spoločnosť výrazne znížila stavy zamestnancov a prudko zdražila plyn. S plynárňami sa tiež prestali spájať škandály s predraženými tendrami a prelievaním peňazí vybraným firmám blízkym politickým stranám. Investorom pri návratnosti pomohla aj výplata mimoriadnych dividend z precenenia majetku za niekoľko stoviek miliónov eur. V prípade cien plynu len počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu v rokoch 1999 až 2006 zdražel plyn na kúrenie rodinám asi o 600 percent.

Do privatizácie plynári stratové ceny plynu dotovali ziskami z tranzitu plynu smerom na západ. Krížové dotácie sa zrušili po vstupe do EÚ na príkaz z Bruselu. To, že ceny plynu budú obsahovať sto percent všetkých nákladov, bola jedna z podmienok nemeckého Ruhrgasu (teraz E. ON Ruhrgas) a Gaz de France (teraz GDF Suez) pri vstupe do plynární. S regulačným úradom sa však SPP napriek tomu o ceny roky naťahoval a aj to má byť popri hrozbe ekonomickej recesie jeden z dôvodov, prečo chcú investori z podniku teraz odísť.

Záujemcom o podiel je Energetický a průmyslový holding ovládaný miliardárom Danielom Křetínskym a finančnou skupinou J&T. Predkupné právo na akcie má štát, ktorý sa môže k obchodu vyjadriť. Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) sa snaží, aby sa akcie predali čo najskôr, o čom sa sporil s odvolanou šéfkou Fondu národného majetku Annou Bubeníkovou. Aktuálne sa v SPP robí hĺbkový audit, ale s ukončením obchodu do marcových volieb sa nepočíta. Podľa analytika sa privatizérom vrátili peniaze za vstup do SPP nielen rýchlo, ale akcie môžu predať ešte výnosnejšie, ako ich kúpili. „Teraz môžu investori požadovať oveľa vyššiu cenu, ako za akcie zaplatili v roku 2002. Cenu podporuje aj fakt, že energetický sektor nepatrí medzi najcyklickejšie sektory. Ide o tovar s charakterom nevyhnutného. Popri dividendovom zisku by si mali investori pripísať i značný kapitálový zisk,“ zdôrazňuje Prokop.

Upozorňuje tiež na to, že pri 10-ročnej návratnosti by dividendový výnos k nákupnej cene dosiahol okolo desať percent. „Záleží na parametroch počiatočného ocenenia. Najskôr v oceňovaní modelu nebolo počítané s tak veľkým rastom tržieb a zisku,“ dodáva Prokop.

Podľa iného analytika sa však treba pri otázke návratnosti privatizácie pozrieť aj na okolnosti, aké pri predaji v roku 2002 boli. „Z hľadiska návratnosti investície nejde o transakciu, ktorá by sa vymykala v danom čase, sektore a objeme akvizičným štandardom,“ hovorí investičný manažér Slavie Capital Peter Kušnír. Podľa šéfa Inštitútu hospodárskej politiky Františka Palka bola kúpa SPP pre investorov zaujímavá investícia. „Tým, že zotrvali a vyplácajú si dividendy, napĺňa to ich predstavy,“ dodáva Palko.

Zahraniční investori si od roku 2002 postupne vyplatili na dividendách zo ziskov SPP v prepočte asi 3,6 miliardy eur (107 miliárd korún), čo je priemerne 395 miliónov eur (11,9 miliardy korún) za jeden na rok. Z tohto pohľadu by sa im peniaze za kúpu akcií mali cez dividendy tento rok vrátiť, po desiatich rokoch od privatizácie.

Nízka privatizačná cena?

Renomované inštitúcie odhadovali v roku 2001 hodnotu 49 % akcií SPP na 2,5 až 4 mld. USD (121 až 193 mld. Sk)

Skutočná suma 120,9 mld. Sk za akcie SPP sa investorom cez dividendy z hospodárenia plynární vráti možno už tento rok – po 10 rokoch od privatizácie

Návratnosť za desať rokov je podľa analytika prirýchla a naznačuje, že akcie boli predané pod cenu

Iný analytik považuje návratnosť za primeranú vzhľadom na to, že v roku 2002 prišla na kúpu akcií len jedna ponuka

Privatizéri spravili v podniku reformy, bez ktorých by boli zisky a dividendy nižšie

SPP však vyplácal aj mimoriadne dividendy, o ktorých sa pri privatizácii nehovorilo

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku