Prvých 132 miliónov eur v hotovosti má Slovensko poslať už v apríli. Je možné, že krajina si bude musieť časť z piatich hotovostných príspevkov, ktoré treba zložiť do roku 2016, požičať, čo podľa dokumentu z vlády „bude mať negatívny vplyv na výšku štátneho dlhu“. Deficit štátneho rozpočtu však splátky zrejme neovplyvnia, a tak pre splnenie plánu – znížiť deficit do roku 2013 pod tri percentná výkonu ekonomiky – zatiaľ nebude potrebné ešte viac šetriť a zvyšovať dane. Zvýšený dlh však v budúcnosti môže tlačiť na väčšiu konsolidáciu verejných financií.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Na euroval pôjde hotovosť zo štátnych finančných aktív. „Štát sa dnes snaží dočasne voľné hotovostné zdroje, ktoré sú súčasťou štátnych finančných aktív, využívať na samofinancovanie. Využívanie zostatkov v štátnej pokladnici umožňuje nižší rast dlhu, šetrí zároveň náklady na úrokové platby. Preto, ak by sa voľné zdroje použili na splátku, v konečnom dôsledku by sme si aj tak museli požičať,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Radovan Ďurana.
Hovorca rezortu financií Martin Jaroš pripustil, že v budúcnosti bude musieť štát kvôli splátke emitovať dlhopisy. „Prioritne sa však pri prvej aprílovej splátke do fondu vo výške 132 miliónov eur musia využiť peniaze z finančných aktív,“ tvrdí Jaroš.
Foto: Pravda
(kliknutím zväčšíte)
Súčasné štátne finančné aktíva sú nepostačujúce, potvrdzuje aj šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek. „Celý záväzok Slovenska peniazmi z aktív nevykryjeme. Akú časť peňazí si budeme musieť požičiavať, bude závisieť na budúcej vláde, ktorá vzíde z najbližších volieb. Ak chce vláda čerpať peniaze prioritne z finančných aktív štátu, tak tam musia odniekiaľ priliať peniaze,“ povedal Bytčánek. Podľa neho by na splátku mal štát čerpať peniaze z privatizácie alebo mimoriadnych dividend podnikov s vplyvom štátu.
Okrem peňazí krajina prispeje do eurovalu aj zárukami. Defi cit Slovenska by však zvýšili až v prípade, ak by problémová krajina potrebovala z eurovalu pomoc, a tú by nedokázala splácať.
Podľa analytika Martina Prokopa z Next Finance by k tomu reálne mohlo dôjsť, pretože refinancovanie dlhu problémových štátov nezaručuje, že čas, ktorý sa im takto poskytne nauskutočnenie reforiem a naštartovanie veľkého rastu, pomôže dlh nakoniec splatiť. „Riešením je, keby krajiny začali dlh splácať samy, čo je však nemysliteľné. Druhá možnosť je, že by odpísali časť svojho dlhu,“ dodáva Prokop.
Podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa je existencia fondu, a teda aj náš príspevok, nevyhnutná na posilnenie kredibility eurozóny v očiach veriteľov. „Je to len časť z kľúčových súčastí riešenia dlhovej krízy v Európe. Ich cieľom je stabilizovať situáciu na dlhopisovom trhu a vytvoriť priestor pre ďalšie kľúčové súčasti riešenia,“ hovorí Vaňo. Ako prioritu trvalého eurovalu vidí rozpočtové reformy na ozdravenie štátnych rozpočtov a štrukturálne reformy na posilnenie konkurencieschopnosti.