Pondelkové rozhodnutie o uvalení embarga EÚ na dovoz ropy z Iránu však ceny čierneho zlata zvýšilo aj napriek tomu, že európske sankcie sa budú naplno uplatňovať až od júla, od kedy budú musieť mať odberatelia ropy z Európy iných dodávateľov.
Uvalenie embarga v pondelok zapríčinilo zdraženie ropy Brent na burze v Londýne o viac ako 1,5 dolára za barel (159 litrov) nad 111 dolárov, ktoré boli prekročené podvečer. Podľa analytika Trim Broker Tomáša Plavca však stále visí vo vzduchu možnosť vojenského konfliktu. „Irán i Izrael spolu s USA totiž stále dokazujú silu vojenskými cvičeniami a možnosť otvoreného konfliktu stále nie je vylúčená,“ podčiarkuje Plavec.
Konflikt by vypukol v prípade, že by sa Irán odhodlal uzavrieť Hormuzský prieliv, cez ktorý tankery prepravujú asi tretinu ropy. Viacerí analytici sa už pred časom zhodli, že prípadné vypuknutie otvoreného konfliktu by cenu ropy a s ňou aj ceny palív vystrelilo prudko nahor. Napríklad benzín Natural 95 by v takom prípade stál takmer 1,6 eura. V súčasnosti sa po dvoch zdraženiach spolu o 3,5 centa pohybuje cena najpoužívanejšieho paliva tesne pod 1,5 eura za liter.
Európske embargo na dovoz ropy z Iránu je podľa Plavca pre krajinu skôr symbolické. „Krajiny EÚ totiž odoberajú asi štvrtinu iránskej produkcie. Čína, ktorá dováža oveľa viac čierneho zlata, však o zastavení obchodovania neuvažuje,“ mieni Plavec a dodáva, že ekonomiku blízkovýchodnej krajiny najviac postihujú sankcie USA, ktoré zapríčiňujú rozklad hospodárenia krajiny.
Odborníci na medzinárodné vzťahy však vidia v embargu iný rozmer. Podľa nich je to veľmi silný signál, že Európa sa dokáže dohodnúť aj na nepopulárnych opatreniach, čo nebývalo v minulosti zvykom. „Je to diplomatické víťazstvo USA, ale ešte dôležitejšie je, že je to znak dozrievania zahraničnej politiky Európskej únie,“ napísal na svojej internetovej stránke americký expert na medzinárodné vzťahy David Rothkopf.
„Ukazuje to, že Európska únia a medzinárodné spoločenstvo riešia túto otázku a je jednoznačne správne, že sme to urobili,“ vyhlásil o ropnom embargu britský šéf diplomacie William Hague. „Je to dôležité rozhodnutie a bude znamenať výrazné posilnenie už uvalených sankcií,“ tvrdí minister zahraničných vecí.
Ceny palív na čerpacích staniciach v minulosti pomáhal znižovať zlepšujúci sa kurzeura oproti americkému doláru. Napríklad na začiatku júla 2008 sa barel ropy predával za rekordných 147 dolárov, ale po prepočítaní stál iba 93 eur. Za jedno euro totiž vtedy bolo možné získať 1,57 dolára. Včera podvečer však barel ropy stál v prepočte zhruba 85,3 eura.
Situácia sa podľa Dávida Dereníka z UniCredit Bank v dohľadnom čase rapídne nezmení. „Na medzinárodné trhy sa vracia optimizmus a tak sa euro krátkodobo posilnilo. V dlhodobejšom horizonte sa však bude európska mena oslabovať, pretože dlhová kríza sa predlžuje a časť investorov prechádza k dolárom,“ očakáva Dereník. Situáciu podľa neho môže skomplikovať nedohodnutie sa Grécka s veriteľmi. „V takom prípade môže euro klesať na úroveň 1,2 dolára za euro,“ spresňuje analytik.