Vymeniť televízor, chladničku či posteľ si mnohí nemôžu dovoliť. Kým ešte koncom minulého roka priemerná 4-členná domácnosť nechala podľa údajov Štatistického úradu mesačne v obchodoch so spotrebičmi či nábytkom sto eur, v poslednom čase klesla táto suma na 12 eur. Nákup trvácnejších tovarov rodiny doteraz ešte nikdy tak neobmedzili. Aj počas poslednej krízy v roku 2009 našli na ne mesačne aspoň 30 eur.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Ježiško na úver.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Ide nepriamo o ďalší dôsledok dlhovej krízy v Európe, pre ktorú štáty zvyšujú dane, čo obmedzuje spotrebu aj výrobu. Od leta už na Slovensku stratili prácu aj príjem tisíce ľudí. To spôsobilo, že okrem výrazného poklesu záujmu o tovary dlhšej spotreby mierne klesli aj výdavky ľudí napríklad na odevy. Naopak, na potraviny dávajú rodiny stále rovnako. Celkovo spotrebné výdavky 4-člennej domácnosti klesli za rok asi o päť percent na priemerných 980 eur.
Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej počas niektorých mesiacov minulého roka neminuli niektoré domácnosti na tovary dlhodobej spotreby „takmer ani cent“. „Ľudia začínajú zväčša šetriť od tých luxusnejších tovarov a služieb, teda tých, ktoré nutne k životu nepotrebujú, a medzi takéto môže patriť aj napríklad nový nábytok, pokiaľ ten starý, ktorý spotrebiteľ ešte má, je použiteľný a slúži mu,“ konštatuje Sadovská.
Analytik Next Finance Martin Prokop dodáva, že takmer celá mesačná výplata niektorých domácností ide momentálne na krátkodobé tovary, teda potraviny či účty za bývanie. „Ceny výrazne rastú. Statky krátkodobej spotreby tak zaberajú čím ďalej väčší podiel celkového rozpočtu domácností, ľudia si nedokážu usporiť na tovary, ktoré nie sú nevyhnutné,“ povedal.
Priemerná štvorčlenná rodina v poslednom čase podľa štatistík dokáže z výplaty ušetriť len 150 eur mesačne, kým v roku 2010 išlo bokom v niektorých mesiacoch až 270 eur.
Ide aj o dôsledok toho nárastu počtu ľudí bez práce za iných okolností, ako to bolo počas poslednej krízy. „Reálne mzdy v roku 2009 na rozdiel od minulého roka stále rástli. Nezamestnanosť vtedy síce prudko rástla, novo nezamestnaní však mali k dispozícii dodatočný jednorazový príjem v podobe vyplateného odstupného,“ myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Spotreba pri poslednej kríze tiež natoľko neklesla ako dôsledok protikrízových balíčkov. Vláda v tom čase prijímala opatrenia na zastavenie prepadu spotrebiteľského dopytu, napríklad v podobe šrotovného, čo podľa analytikov zabránilo takému výraznému poklesu spotreby, akého sme svedkami dnes.
Škrtanie výdavkov zo slovenských domácností zatiaľ výraznejšie nepocítili domáce firmy, keďže značná časť výroby smeruje na export.
Podľa Štatistického úradu za prvých desať mesiacov minulého roka zaznamenala priemyselná výroba na Slovensku medziročný nárast o desať percent. Výroba dopravných prostriedkov medziročne vzrástla o dvadsať percent, výroba elektrických zariadení si medziročne polepšila o päť percent.
„V prípade slovenských závodov totiž platí, že domáci trh pre ne často nie je najdôležitejším, a objem ich produkcie závisí najmä od vývoja dopytu v eurozóne, ako aj od schopnosti efektívne súťažiť s konkurentmi z rovnakého odvetvia zo susedných krajín,“ hovorí analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Spomedzi jednotlivých odvetví slovenskej priemyselnej výroby bola za desať mesiacov výnimkou len výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorá v medziročnom porovnaní klesla o deväť percent.
„V prípade televízorov došlo k poklesu dopytu v prakticky celej Európe. Silný dopyt v minulých rokoch bol ťahaný najmä technologickým pokrokom a výmenou klasických CRT televízií za LCD. Ďalší technologický pokrok (LED LCD, 3–D televízory, smart TV) však už nebol natoľko výrazný, aby motivoval väčší počet domácnosti k výmene starej televízie za novú,“ hovorí Koršňák.
Analytici očakávajú, že správanie spotrebiteľov by sa mohlo zmeniť k lepšiemu v druhej polovici tohto roka, keď by podľa nich malo dôjsť k miernemu oživeniu ekonomiky. „Tento scenár však počíta s postupným odznievaním dlhovej krízy v EÚ, čo bude záležať od toho, či sa krajinám podarí nájsť a implementovať riešenia potrebné pre stabilizáciu finančných trhov. V prípade, že dlhová kríza sa ešte prehĺbi, nemožno vylúčiť, že aj slovenská ekonomika by mohla upadnúť do recesie a spotreba slovenských domácností ďalej klesať,“ dodáva Koršňák.