Od všetkých krajín bude vyžadovať zakotvenie „zlatého pravidla“ na brzdenie zadlžovania, ktoré bude posudzovať Európsky súdny dvor, a tiež automatické sankcie za porušenie pravidiel hospodárenia, takzvaného Paktu stability a rastu. „Súd nebude môcť zrušiť rozpočet krajiny, ale len posúdi, či pravidlá zaručujú návrat k vyrovnanému rozpočtu,“ reagovala Merkelová na obavy, že krajiny stratia kontrolu nad rozpočtami.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Úzkosť v eurotýždni
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Nie je možné pokračovať tak ako doteraz. Uprednostňujeme zmluvu medzi 27 krajinami, aby sa nikto necítil vyradený, ale sme otvorení aj dohode medzi sedemnástkou,“ povedal Sarkozy. Zmena zmluvy sa tak bude týkať Slovenska s eurom, ako aj Česka, ktoré má korunu. Návrhy predstavia ostatným šéfom európskych vlád koncom týždňa na summite v Bruseli.
Ekonómovia ani komentátori nemali od krízovej francúzsko–nemeckej schôdzky veľké očakávania. Podľa komentátora Financial Times Wolfganga Münchaua politici krachujú pri riešení krízy preto, že ju mylne zužujú na zlyhanie rozpočtovej disciplíny. Merkelovej návrh podľa neho nesmeruje k ozajstnej fiškálnej únii, ale len k vytvoreniu klubu úspor. „Nemôžem povedať, že išlo o prelomové stretnutie, pretože nič kľúčové sa nepovedalo,“ dodal Ján Beňák, analytik TRIM Broker.
Ak predstava lídrov dvoch najsilnejších európskych ekonomík prejde, na ďalšie zmeny už nebude potrebný súhlas všetkých krajín, ale len 85–percentná väčšina. V praxi tak jedna krajina nebude môcť zastaviť napríklad vytvorenie stáleho Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý nahradí súčasný euroval.
Riešenie dlhovej krízy na stole podľa odborníkov stále nie. „Tvrdšie fiškálne pravidlá nie sú ničím kľúčovým, pretože nenaštartujú rast ani nevyriešia štrukturálne problémy. Ide len o obnovenie dôvery,“ komentoval Beňák.
Samotný stály mechanizmus by chceli Merkelová so Sarkozym spustiť už v roku 2012, o rok skôr ako bol pôvodne schválený. Obaja zároveň vylúčili spoločné európske dlhopisy. „Zhodli sme sa, že eurobondy nie sú riešením pre túto krízu,“ povedal Sarkozy, ktorý tak ustúpil Merkelovej.
Podľa analytika je to praktické rozhodnutie. „Ratingové agentúry povedali, že ak by boli teraz ohlásené eurobondy, mali by rating najslabšej krajiny, čo je Grécko,“ vysvetlil Beňák. „Je možné, že eurobondy budú schválené neskôr, ak prejde fiškálna integrácia medzi krajinami. Dohoda z piatka by tak mohla byť prvým krokom k eurobondom,“ myslí si.
Francúzsko sa podriadilo Nemecku aj v požiadavke zachovať nezávislosť Európskej centrálnej banky. Nemecko zas zmiernilo požiadavku na účasť súkromných veriteľov na nákladoch pomoci zadlženým krajinám zo stáleho eurovalu.
Prísnejšiu rozpočtovú disciplínu vrátane sankcií schvaľujú aj slovenskí politici zo všetkých hlavných strán. Rovnako sa zhodujú v odmietaní spoločných európskych dlhopisov. Pri riešení krízy stále chýbajú štrukturálne zmeny v ekonomikách, upozorňujú experti. „Život založený len na dlhu a spotrebe nie je možný navždy,“ povedal Beňák.
Po stretnutí Merkelovej so Sarkozym sa uľavilo aj problematickému Taliansku, ktorému úročenie dlhu kleslo pod šesť percent. Optimizmus pocítili aj Nemci a Holanďania, ktorí si nadmieru úspešne požičali na tri mesiace a pol roka. „V piatok príde summit a trhy pôjdu opäť dole. Na týchto vysokých úrovniach sa to dlho neudrží. Trh rastie v očakávaniach a doteraz neboli žiadnym summitom naplnené,“ konštatoval Beňák.
Opätovne sa tak môžu spustiť výpredaje a neistota, ktorá v polovici novembra zasiahla aj Slovensko. Štát si vtedy nedokázal požičať peniaze na finančných trhoch pre nízky záujem investorov. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v pondelok oznámila, že ruší aj decembrovú aukciu 14–ročných dlhopisov a namiesto toho si chce požičať 150 miliónov eur cez trojmesačné pokladničné poukážky.
Na čom sa dohodli
- nová zmluva o EÚ, ktorá by mala byť dohodnutá do marca
- jednohlasné rozhodovanie sa nahradí kvalifikovanou väčšinou 85 % hlasov
- povinné zakotvenie „zlatého pravidla“ limitujúceho zadlžovanie v ústave
- automatické sankcie za prekročenie defi citov a dlhov
- vznik trvalého eurovalu ESM už v roku 2012
- summity eurozóny každý mesiac, kým bude trvať kríza