„Zatiaľ máme na posledný štvrťrok naplánovanú stagnáciu hospodárskeho rastu, ale šanca, že sa ekonomika prepadne do mínusu, tu je. Indikátory naznačujú, že by mohlo dôjsť aj k prepadu. Niektoré údaje sa síce v posledných mesiacoch zlepšili, ale stále zostáva veľkým problémom spotrebiteľská dôvera,“ konštatoval Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.
„Prieskumy z predchádzajúceho obdobia ukázali najmä vysoké obavy spotrebiteľov z nezamestnanosti, čo bude zrejme naďalej držať na uzde celkový spotrebiteľský dopyt,“ spresnil Andrej Arady, analytik VÚB.
Slovenskej ekonomike by tak aspoň čiastočne pomohlo, ak by ľudia vo väčšom míňali a neukladali si peniaze „pod vankúš“. Odborníci sú však skeptickí a predpokladajú len veľmi mierny rast, prípadne prepad spotreby domácností. Ružové okuliare nemá ani rezort financií, podľa ktorého by mali domácnosti míňať na budúci rok o šesť desatín viac ako v tomto roku.
Rok 2009 sa nezopakuje
Ľudia tak rovnako ako pri príchode prvej krízy začínajú šetriť, centrálne banky znižujú úroky, opatrnejšie sú v prijímaní nových ľudí aj firmy. Krízový rok 2009 so silnými dosahmi sa napriek tomu zrejme nezopakuje. „Po revízií prognóz eurozóny nemôžeme očakávať, že Slovensko sa vyhne recesii,“ konštatovali analytici Tatra banky v novembrovej prognóze. „Pozitívne je, že recesia by nemala byť ani zďaleka taká hlboká, ako bola v roku 2009, keď pokles našej ekonomiky dosiahol až 4,9 percenta,“ dodali s tým, že prepad by mal byť len o pol percenta.
Aký však bude skutočný priebeh budúceho roka, závisí najmä od vývoja v zahraničí. „Sme jedna z najotvorenejších ekonomík a opatrenia na podporu domácej spotreby až tak veľmi domácu ekonomiku nezasiahnu,“ vysvetlil Koršňák. „Ak sa naplnia prognózy pre eurozónu aj Európsku úniu ako celok, prípadne by bol pokles výraznejší, prejavilo by sa to na Slovensku veľmi rýchlo,“ povedal Juraj Barta, hlavný analytik Slovenskej sporiteľne.
V súčasnosti sú dôležité výsledky Nemecka, hlavného exportného partnera Slovenska. Napríklad analytici UniCredit očakávajú, že najväčšia ekonomika eurozóny je v súčasnosti v mínuse na úrovni dvoch desatín percenta a v úvode roka 2012 by sa mala prepadnúť o 0,1 percenta. Raiff eisen Bank, matka slovenskej Tatra banky, prognózuje pre Nemecko celoročný pokles o osem desatín percenta.
Nezamestnaných pribudne
Masové pribúdanie nezamestnaných ako v roku 2009 sa však podľa analytikov nechystá. „Rast nezamestnanosti by však mal byť len mierny, keďže recesia by nemala byť ani hlboká, ani dlhotrvajúca. Pokles celkovej zamestnanosti odhadujeme o 0,6 percenta, čo znamená stratu asi 20–tisíc pracovných miest,“ tvrdia analytici Tatra banky.
O koľko sa skutočne nezamestnanosť zdvihne, závisí podľa nich najmä od odvetví, ktoré kríza zasiahne. „Ak by sa u partnerov Slovenska oslabil spotrebiteľský dopyt, tak by to bolo v exportne orientovaných odvetviach, ako je výroba elektroniky či automobilov,“ povedal Koršňák. Na druhej strane by však mal byť prepad pri automobilkách tlmený zavádzaním nových modelov.
Celoeurópska neistota však môže zastaviť aj prílev investícií, ktoré by krajine pomohli. „Investičná aktivita, ktorá sa ešte ani zďaleka nepriblížila k úrovniam v predkrízovom období, bude zrejme opäť utlmená,“ varujú analytici Tatra banky. Podľa ich odhadov by medziročný pokles dosiahne 1,5 percenta.
Zapôsobí aj nová vláda
Do akej miery sa možný pokles ekonomiky prejaví na nedôvere investorov voči Slovensku bude závisieť aj od politikov. Prioritné by tak malo byť prijatie dlhovej brzdy a schválenie rozpočtu na ďalší rok. Pri riadnom rozpočte by však krajina hospodárila s vyšším, 4,6–percentným deficitom ako pri rozpočtovom provizóriu, keď by bola sekera 4,4 percenta.
„Trhy by však mohli čítať provizórium ako prejav nestability a nezaujímal by ich až do takej miery defi cit,“ vysvetlil Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Už plánované pribrzdenie konsolidácie cíti Slovensko na úročení dlhu.
„Investori si to uvedomujú a vystavujú slovenské štátne dlhopisy drvivému tlaku,“ konštatovala Marketa Šichtařová, riaditeľka Next Finance. Výnosy slovenský dlhopisov tak v piatok, napriek poklesu naprieč eurozónou, rástli. Definitívne si však trhy krajinu zaškatuľkujú po príchode novej vlády. „Je potrebné najmä znižovať defi cit štátneho rozpočtu. Aj keď má Slovensko pomerne nízky dlh, jeho pozícia je ľahko zraniteľná,“ povedal Juraj Barta, hlavný analytik Slovenskej sporiteľne.