Dokáže menová únia ako celok prežiť dlhovú krízu?
Rozpad eurozóny bol dlhú dobu tabu. V súčasnosti je ale hrozba skutočne akútna a ak nedôjde k zásadnej zmene v prístupe k riešeniu dlhovej krízy, môže sa menová únia v najbližších mesiacoch rozpadnúť. Ak sa podarí prijať opatrenia, ktoré situáciu stabilizujú, bude čas na zmenu dizajnu eurozóny tak, aby sa z nej stala funkčná a dlhodobo udržateľná menová únia.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Udrží eurozónu pri živote rozdelenie štátov na dve rýchlosti alebo zavedenie fiškálnej únie?
Eurozóna nemôže existovať ako dvojrýchlostná. Kto chce platiť eurom, bude musieť plniť rovnaké podmienky ako ostatní. Nedá sa ale vylúčiť zúženie eurozóny. Zmena pravidiel hry, najmä čiastočné obmedzenie suverenity pravidlami či presunom právomocí do Bruselu môže byť pre niektoré krajiny neprijateľná. Kľúčovým prvkom je zmena pravidiel rozhodovania na úrovni celej Európskej únie či eurozóny a fiškálna federalizácia.
Čo by však znamenala prípadná dvojrýchlostná Európa pre malé krajiny ako Slovensko?
Slovensko sa rovnako ako každá iná krajina bude musieť znova rozhodnúť, či chce euro, alebo nie. Možnosť používať spoločnú menu má nesporné výhody, ale tiež náklady. Medzi ne patrí obmedzenie vlastnej suverenity nielen v otázke úrokových sadzieb, ale aj fiškálnej politiky. Súčasná kríza ukazuje, že oba piliere hospodárskej politiky, rozpočet a centrálnu banku nejde od seba odtrhnúť.
Medzi nástroje, ktoré by mali podľa politikov situáciu upokojiť, patrí aj euroval zväčšený na bilión eur. Je takéto navýšenie reálne?
Euroval, respektíve jeho rozšírenie a spoločný dlhopis sú dve možnosti fiškálneho riešenia problému. V oboch prípadoch ide o zdieľanie nákladov pri riešení dlhovej krízy. Je jasné, že žiadne finančné inžinierstvo, o ktoré sa naposledy pokúsili lídri eurozóny, nepomôže a buď sa na zdieľaní nákladov dohodnú členské krajiny eurozóny, ktoré sú ešte solventné, alebo bude potrebná externá pomoc. Tento spôsob riešenia so sebou nesie riziko morálneho hazardu. Avšak pri ďalšom zhoršení situácie bude lepšie toto riziko akceptovať a snažiť sa ho minimalizovať, než pripustiť neriadený rozpad eurozóny, spľasnutie finančného sektora a následnú hlbokú depresiu (dlhodobá recesia, pozn. Pravdy).