Mikloš: Sme v situácii, keď priestor na zníženie daní nebude

V politike pôsobí minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) takmer od pádu totality. Po dvadsaťročnej praxi sa však v prieskumoch popularity nachádza medzi najmenej dôveryhodnými politikmi. Podľa jeho slov ho podobné prieskumy neodrádzajú, pretože populistov je na Slovensku aj tak neúrekom.

25.11.2011 20:00 , aktualizované: 26.11.2011 15:02
Ivan Mikloš Foto:
Minister financií Ivan Mikloš
debata (35)

V prieskumoch vám dlhodobo verí len okolo sedem percent ľudí. Neodrádza vás to v ďalšej kariére?

Pre mňa nie sú rozhodujúce rebríčky popularity, ale či robím a presadzujem užitočné veci alebo nie. Nech sa posúdia výsledky, čo sa dosiahlo napríklad počas dvoch Dzurindových vlád, aké zmeny a reformy som spolu s kolegami presadil a aké výsledky priniesli. Ľudia to posúdia, podľa toho sa rozhodnú.

Prečo ste nekandidovali v posledných primárkach a nepostavili ste sa predsedovi Mikulášovi Dzurindovi tak ako pred poslednými voľbami Ivete Radičovej?

Pretože strana má svojho predsedu a predseda je lídrom. Teraz je situácia v tomto zmysle štandardná, predseda je u nás aj zo stanov automaticky lídrom a ja rešpektujem Mikuláša Dzurindu ako lídra. Pred dvomi rokmi bola situácia iná v tom, že predseda strany sa rozhodol nekandidovať a usúdil som, že v takejto situácii chcem kandidovať na túto pozíciu. Tak isto sa rozhodla ďalšia podpredsedníčka, pani Radičová. Boli primárky, v ktorých zvíťazila a ja som to rešpektoval.

Bude potrebné po voľbách zvyšovať dane?

Určite niektoré dane bude treba zvyšovať, dôležité ale je, ktoré. Zásadná dilema Slovenska bude tá, že máme jedno z najnižších zaťažení a zároveň máme nie najlepší a pomerne široký a neefektívny verejný sektor. Je tu zjavne rozpor. Myslím si, že ho treba riešiť predovšetkým nie zvyšovaním daní, ale zefektívnením a zlepšením fungovania verejného sektora. Ale zároveň platí, že ak nechcem zvyšovať daňové zaťaženie, tak nemám na mysli, že so žiadnymi daňami netreba pohnúť. Dôležité je, aby nerástol podiel daňových príjmov na hrubom domácom produkte. Priestor je v daniach ako sú majetkové dane, spotrebné dane z alkoholu a z cigariet a aj environmentál­ne dane.

Viete s istotou vylúčiť, či nepôjdete cez zvyšovanie dane z pridanej hodnoty?

Nechceme ísť cestou zvyšovania DPH. Preto hovorím o tých daniach, o ktorých hovorím.

Ako chcete zladiť na jednej strane dvíhanie daní a potrebu konsolidácie tak, aby to bolo únosné pre ľudí?

Chceme to zladiť cez zníženie výdavkov a zvýšenie príjmov. Zvýšenie príjmov by malo pochádzať cez zvýšenie niektorých daní a zníženie daňových únikov. Tie sú stále pomerné veľké najmä pri nepriamych daniach, ako je daň z pridanej hodnoty a pri spotrebných daniach. Aj pri priamych daniach existujú isté techniky, ktorými si niektoré firmy môžu umelo znižovať dane. Pripravujeme tu veľmi konkrétne opatrenia. Niečo sme už stihli, niečo nie. Zmenili sme napríklad systém kontrol pri dani z pridanej hodnoty, ktoré do značnej miery obmedzovali efektívnosť daňových kontrol.

Nebolo by v čase krízy dane znižovať ako zvyšovať?

Musíme udržať a zlepšovať prostredie pre prílev investícií a vznik nových pracovných miest, ale zároveň aj udržiavať deficit na uzde. Sme v situácii, keď ozdravenie verejných financií a zníženie deficitu je kľúčová priorita, ktorá je nad všetkými. Na rozdiel od Smeru, ktorý chce zrušiť rovnú daň a zvyšovať dane, ktoré by obmedzili vytváranie pracovných príležitostí, sa my chceme sústrediť na dane, ktoré by neohrozili existujúce alebo potenciálne pracovné miesta. Ideálne by bolo, ak by sa dali znižovať dane, ale sme v situácii, keď priestor na zníženie daní nebude.

Jednou zo základných reforiem tejto vlády mohol byť odvodový bonus, ktorý by nahradil sociálne dávky jednou dávkou. Prečo ste sa s touto myšlienkou nestotožnili?

Neviem odkiaľ beriete tento záver. My sme to v programovom vyhlásení jasne napísali, že vláda zavedie odvodový bonus, ak to bude fiškálne udržateľné a ak to nezhorší postavenie ohrozených skupín. Vláda skončila po roku a štvrť a nedostali sme sa k tomu, či to vieme urobiť bez toho, aby boli naplnené tieto podmienky.

Keď však ministerstvo práce pripomienkovalo reformu daní a odvodov a chcelo do nej dať zmienku o odvodovom bonuse, nedovolili ste im to. Bolo to teda preto, že dosahy neboli preskúmané?

Presne tak.

Do budúcnosti si myslíte, že je takáto reforma vôbec na Slovensku možná?

Veľmi ťažko si viem predstaviť, že by vznikla situácia, aby to bolo možné. Myslím si, že odvodovému bonusu neveria už ani sami predstavitelia SaS. Prichádzajú s návrhmi, ktoré idú v rozpore s jeho základnou filozofiou.

Bude sa SDKÚ reformou daní a odvodov zaoberať vo volebnom programe?

Určite áno.

V takej podobe, ako bola pripravená odvodová reforma?

Vydržte pár týždňov, dozviete sa.

Neprekáža vám, že reformou si môžete odradiť živnostníkov od toho, aby volili SDKÚ?

Ak by sme sa rozhodovali podľa prieskumov a rebríčkov popularity, tak by sme nikdy nerobili, čo treba. Primárne sa nerozhodujeme podľa toho, či budeme pekní alebo nie, ale podľa toho, čo krajina potrebuje. Sme v ťažkých časoch a čakajú nás, obávam sa, ešte ťažšie časy. Potrebujeme politiku, ktorá bude založená na skutočných a reálnych riešeniach, nie zapáčiť sa tej či onej skupine. To necháme na populistov, ktorých je na Slovensku neúrekom, kde sa len človek obzrie.

V súčasnosti sa vyhliadky hospodárstva neustále zhoršujú. Máte v zálohe dodatočné opatrenia, ak by nastal výpadok ešte v závere tohto roka?

Ak by to bolo nevyhnutné, tak by sme s nimi prišli. Ale zatiaľ to nevyzerá, že by boli nevyhnutné.

Ešte pred rokom a pol ste tvrdili, že chcete postupovať na ministerstvách podľa auditov a cielene šetriť. Podarilo sa vám to?

Na to vám neviem odpovedať, pretože ja mám zodpovednosť za toto ministerstvo. Tu sa audit urobil, ešte keď som bol prvýkrát ministrom financií v roku 2003. Neviem, ako postupovali počas tohto roka iné ministerstvá. Či niektoré robia alebo nerobia audity, to ja neviem. Každopádne sme samozrejme nestačili urobiť všetko čo sme chceli urobiť aj v oblasti reorganizácie verenej správy, zefektívňovania, zoštíhľovania sme toho zďaleka nestihli urobiť toľko, ako sme chceli urobiť za štyri roky.

V rozpočte na budúci rok počítate s 1,7 percentným rastom ekonomiky, Európska komisia či banka pre obnovu a rozvoj hovoria o približne percentom raste. Prečo ste nepočkali s odhadmi do zverejnenia týchto údajov?

Každý týždeň sú nejaké prognózy a nemôžeme robiť prognózu každý týždeň. Sme krajina, ktorá ako prvá v Európskej únii zmenila prognózu, už koncom augusta.. Už sme robili dve revízie. Neviem, či nejaká iná krajina má dve revízie rozpočtu. Odhady sa vždy robia na základe odhadu Inštitútu finančnej politiky a odborných útvarov ministerstva, ktoré sú potom verifikované daňovým výborom a výborom pre makroekonomické prognózy. To je štandardný postup.

Nezostane ale budúcu vládu v rozpočte mína v podobe hrozby väčšieho výpadku pre pomalší rast?

Riziko, že vývoj bude horší tu je, ale nenazýval by som to mínou. Jednoducho taká je dnes realita. Vezmite pri príklad Českej republiky, majú vládu, nemajú predčasné voľby, napriek tomu prognózu menili len raz. Aj tak nezmenili rozpočet a povedali, že prídu až v novom roku s opatreniami. V tomto zmysle postupujeme maximálne transparentne a pružne.

Nevidíte ale určitú analógiu so schvaľovaním rozpočtu bývalou vládou, keď boli niektoré položky nadsadené a deficit bol nakoniec výrazne vyšší ako v rozpočte?

Akú analógiu? Rozpočet na rok 2009 bol schvaľovaný 28. novembra 2008, Lehman Brothers padli 15. Septembra 2008. Po páde vznikla svetová finančná kríza a všetkým bolo jasné, že sa preleje do ekonomickej krízy. Napriek tomu vláda Roberta Fica schválila rozpočet s rastom päť percent na rok 2009. Keď sme ich na to upozorňovali, tvárili sa, že sa nič nedeje. Keď boli vo roku 2010 voľby a bolo jasné, že vývoj je horší, tak ministerstvo financií za bývalej vlády nezverejnilo prognózy, nepripravilo si východiská, ktoré prikazuje zákon. Nielenže to nie je taký istý, ale úplne diametrálne odlišný postup.

Výsledok rozpočtu na rok 2010 a 2012 ale môže byť podobný. Výpadok nemusí byť až taký markantný, ale môže tam byť rozdiel medzi plánom a realitou.

Vždy môže byť. Každý rozpočet je prognózou a je postavený na prognóze. Rozdiel je v tom, že my nezatajujeme, nezamlčujeme a aktualizujeme rozpočet podľa prognóz.

V súčasnosti sa pri rozpočte na rok 2012 nevie či bude schválený rozpočet alebo krajina pôjde do rozpočtového provizória. Aké by boli dosahy provizória?

Provizórium samo o sebe nie je dobrým signálom. Na druhej strane, ak rozpočtové provizórium zabráni, aby bol deficit vyšší ako 4,6 percenta, tak je to lepšie riešenie. Naše prepočty hovoria, že keby teoreticky rozpočtové provizórium fungovalo celý budúci rok, tak by bol deficit 4,4 percenta. Rozpočet s 4,6 percentným deficitom alebo provizórium s 4,4 percentami hodnotíme zhruba rovnako z pohľadu dôsledkov a dôveryhodnosti.

Nemohlo by sa provizórium odraziť aj na úročení slovenského dlhu? Už minulý týždeň mala krajina problém so slabým dopytom.

Minulý týždeň nebol spôsobený dianím na Slovensku, aj keď všetci vieme, že predčasné voľby neboli dobrým signálom. Ale minulotýždňová aukcia bola spôsobená celkovou situáciou v Európe, čo potvrdili neúspešné aukcie aj v Slovinsku, Maďarsku, Česku. Dnes sa situácia zhoršuje všade, čo neznamená, že je to menej dôležité. Chceme to kompenzovať dodržaním vecí, ktoré by mali zachovať dôveryhodnosť. Prvou je dodržať deficit 4,9 percenta, mať deficit nie vyšší ako 4,6 v budúcom roku.Kľúčovou je dodržať tri percentá v roku 2013. Ide o záväzok z Paktu stability a rastu, prijatého ešte na jar 2010 bývalou vládou Roberta Fica, ale správny, stojíme za ním aj my. Štvrtá vec je silný zákon o dlhovej brzde. Dôveryhodnosť by mala byť zachovaná aj pre porovnanie dvoch čísiel. Ak v tomto roku dodržíme plánovaný deficit, tak to bude v priebehu jedného roka zníženie deficitu z 8 na 4,9 percenta. Budúca vláda, nech bude akákoľvek, ak bude chcieť dodržať trojpercentný cieľ, tak bude mať minimálne rok a pol na zníženie o 1,6 percenta. To je podľa mňa reálne, aj keď to nebude jednoduché. V niektorých plošných opatreniach, ktoré sa robili, už veľký priestor nie je.

Pri podpore rozpočtu na ďalší rok máte garantovaných 75 hlasov vládnych poslancov, neisté sú zatiaľ hlasy Obyčajných ľudí. Prečo s nimi nerokujete?

Na poslednom a zatiaľ jedinom rokovaní štyroch bývalých koaličných a stále vládnych strán Richard Sulík deklaroval 21 hlasov, teda vrátane hlasov Obyčajných ľudí, čím predpokladám, že tento záväzok platí. Aj v médiách potvrdil, že rokuje, aby dostál tomuto záväzku. Druhý dôvod je ten, že na poslednom rokovaní, keď ešte koalícia existovala, sa zúčastnil aj pán Matovič a súhlasil s rozpočtom tak, ako sme ho dohodli.

Matovič sám tvrdí, že už nemá s Richardom Sulíkom už nič spoločné. Nejde o súčasť predvolebného boja, keď by ste v prípade provizória mohli ukázať na SaS, že oni si mali ustrážiť Matoviča?

Nie ja som povedal za Sulíka, že garantuje 21 hlasov, ale Sulík sám za seba a za SaS deklaroval takýto počet. Nemám dôvod mu neveriť.

Sulík už ale sám tvrdí, že garantuje len 18 hlasov.

Mne to nepovedal.

Ale povedal to v televíznej diskusii, kde ste sedeli vedľa seba.

Na rokovaní pred ďalšími vládnymi partnermi deklaroval 21 hlasov. Ak mi oficiálne pán Sulík oznámi, že ich nemá a treba rokovať, ja s pánom Matovičom nemám problém rokovať. Len sa obávam, keď sa pozerám, čo pán Matovič stvára, že mu nejde o dohodu, ale o to byť v médiách. Ale urobím všetko, čo je treba a bude rokovať s kým treba,, aby rozpočet prešiel.

Minulý týždeň bolo stretnutie vládnych strán, kde ste priniesli dodatočné opatrenia, Prečo ani jeden balík opatrení neprešiel?

Hneď na začiatku sme sa dohli, že budeme realizovať len tie, na ktorých bude dohoda všetkých štyroch partnerov. Keďže dohoda všetkých štyroch nebola na žiadnom z tých opatrení, tak sa uzavrelo s tým, že deficit by nemal byť vyšší ako 4,6 percenta. Predpokladal som takýto vývoj, keďže rokovania o rozpočte, ešte kým koalícia existovala boli nesmierne ťažké. Po páde vlády mi bolo jasné, že to je veľmi nepravdepodobné.

Prečo ste s nimi prišli, keď ešte pred časom odzneli vyjadrenia, že už nemáte v rukách reálnu moc a nastupujúca vláda by ich mohla zmeniť?

Aj preto, že ten, kto to tvrdil mi hneď na druhý deň mi vyčítal, že neprijímame dodatočné opatrenia. Nech sa páči, spýtajte sa na to pána Fica, ktorý tvrdil, že môžeme len svietiť a kúriť. Tak neviem. Máme len svietiť a kúriť alebo máme prijímať aj ďalšie dodatočné opatrenia? Samozrejme si nemyslím, že môžeme len svietiť a kúriť, zároveň platí, že naše kompetencie sú v istom zmysle obmedzené. Máme však povinnosť viesť krajinu čo najlepšie a najzodpovednejšie. Síce máme obmedzené kompetencie, ale tiež máme problémy riešiť. Preto som prišiel aj s návrhmi.

Určitú úsporu by však malo v budúcom roku priniesť aj financovanie samospráv cez mix daní, nakoniec ste od neho ustúpili. Nebol teda mix len výhovorkou na zníženie výdavkov štátu?

Mix nemá nič s objemnom peňazí. Tie by sme vedeli dostať aj bez zmeny financovania, na to by stačila zmena jedného percenta, ktoré tak či tak meniť ideme. Pre mňa bol ten odpor prechodu z jednej dane na mix daní dosť nepochopiteľný a iracionálny. Hoci obava pred akoukoľvek zmenou je vec prirodzená. Keď to však posúdime racionálne, tak od roku 2004, keď sme zaviedli fiškálnu decentralizáciu, postavili sme ju na jednej dani, na dani z príjmu fyzických osôb. Prax ukázala, že to nie je najšťastnejšie riešenie. Počas krízy ide najviac dole, počas rastu najviac hore. Mix všetkých daní mal za úlohu znižovať tieto výkyvy. Pre samosprávy by to bolo lepšie aj v tom, že by sa v horších časoch nemuseli doprosovať vláde, v lepších časoch by zase vláda nemala nutkanie prehadzovať na nich viac kompetencií. Nevznikali by tiež také rozdiely medzi ich príjmami a príjmami štátu. Zdvihla sa ale taká pre mňa iracionálna vlna odporu, že sme si povedali, že keď toto má byť kameňom úrazu, tak v poriadku, veď to malo byť v ich prospech. Ak sa prognóza potvrdí a Slovensko porastie o 1,7 percenta v budúcom roku, tak samospráva bude mať z tejto dane nárast sedem percent oproti tomuto roku.

Ale výpadky na tejto dani boli počas krízy aj pre vyššiu odpočítateľnú položku, v praxi tak ľudia odvádzali z platu menej. Ak by zostala, nebol by prepad taký výrazný.

Keby.

Svet zrejme stojí pred ďalšou recesiou, eurozóna sa ju snaží odvrátiť aj cez euroval. Prečo sa nedohodli na poslednom stretnutí ministrov financií kompetenčné zmeny v eurovale, ktoré by pomohli Taliansku či Španielsku?

Na summite bola prijatá politická dohoda, že sa bude zvyšovať kapacita eurovalu. To platí, rokuje sa len na technickej úrovni, akým spôsobom a aké techniky budú použité. To sa však nedá dohodnúť na úrovni ministrov, na to sedia expertné skupiny,.

V akom časovom horizonte je potrebné dotiahnuť tieto zmeny?

Čo najskôr, teda do konca roka by bolo užitočné.

35 debata chyba