„Toto nie sú štandardné výhody, aké získavajú ľudia pracujúci v súkromnej sfére,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Štátne podniky majú totiž podľa neho stále štedré sociálne systémy a samotní manažéri nie sú takí tlačení do šetrenia ako v súkromnej sfére. Napríklad v automobilových firmách majú robotníci nárok na trinásty a štrnásty plat len po splnení výrobných plánov a pri stopercentnej dochádzke.
Okrem trinástej a štrnástej mzdy môžu zamestnanci Slovenskej konsolidačnej získať ešte štvrťročné odmeny, ročné odmeny, mimoriadne odmeny a odmeny pri pracovných a životných jubileách. Bežní pracovníci tak môžu pri takto nastavenom mzdovom systéme získať za rok až osemnásť mesačných platov. Pri odchode ľudia pracujúci vo firme viac ako päť rokov majú nárok na päťmesačné odstupné. Ak sa však zamestnanec na výpovedi dohodne so Slovenskou konsolidačnou, tak podľa platnej kolektívnej zmluvy má nárok až na osemmesačné odstupné.
Štátna firma v tom nevidí problém. „Pri kontrole procesov prijímania kolektívnej zmluvy a zásad odmeňovania zamestnancov sme neprišli k zisteniu, že by bol porušený akýkoľvek zákon,“ povedal Maroš Havran, hovorca Slovenskej konsolidačnej. Šéfka odborov v spoločnosti sa nechcela vyjadriť k tomu, ako sa jej podarilo s vedením dohodnúť tieto v porovnaní so súkromným sektorom nadštandardné výhody.Zamestnankyne majú napríklad nárok na stravné lístky i počas materskej a rodičovskej dovolenky. „No stravné lístky ženy na materskej môžu aj odmietnuť brať,“ dodal Havran. K tomu ich má podľa hovorcu motivovať to, že zamestnávateľ tak ako v iných podnikoch prispieva len na časť stravného lístku.
Medzi ďalšie výhody patrí, že zamestnanci počas prvých troch dní pracovnej neschopnosti dostávajú polovicu denného platu a od štvrtého po desiaty deň práce majú nárok až na 80 percent denného platu.
Kolektívna zmluva i zásady odmeňovania boli prijaté ešte za predchádzajúcej vlády. „Minister Ivan Mikloš o nich vie a už vydal pokyn vedeniu Slovenskej konsolidačnej, aby pri rokovaniach o novej kolektívnej zmluve a pri príprave nových zásad odmeňovania brali na zreteľ súčasnú ekonomickú situáciu a všeobecný trend šetrenia vo verejnom sektore,“ uzavrel Martin Jaroš, hovorca ministerstva financií.