Matovič však štyri hlasy Obyčajných ľudí podmieňuje zmrazením platov poslancov, kým sa krajina neprestane zadlžovať a tiež vzdanie sa polovice príspevku, ktorý strany dostanú za voľby. Podľa Matoviča ho zatiaľ minister financií s požiadavkou na rokovania neoslovil a k rokovaniam zrejme nedôjde ani v najbližšom čase. Mikloš už viackrát zopakoval, že s Obyčajnými ľuďmi by mal rokovať Richard Sulík (SaS), na ktorého kandidátke sa poslanci dostali do parlamentu. Sulík zase hovorí, aby s Matovičom hovoril Mikloš.
Podľa Jána Baránka, politológa agentúry Polis, sú súčasné nezhody pri schvaľovaní rozpočtu odrazom politického boja. „Súboj medzi pravicou a ľavicou je miernejší a súperenie prebieha viac vo vnútri pravice. Sulík garantoval 18 poslancov, čím sa dištancoval od Matoviča. Avšak ak rozpočet neprejde, môže za to SDKÚ obviniť práve SaS,“ povedal.
| Ako by sa zmenili rozpočty ministerstiev pre provizórium ( v mil. €) | |
| Rezorty SDKÚ | |
| Ministerstvo zahraničných vecí | –11,23 |
| Ministerstvo spravodlivosti | –20,46 |
| Ministerstvo financií | +100,96 |
| Ministerstvo školstva | –111,1 |
| Rezorty Most – Híd | |
| Ministerstvo prostredia životného | +447,33 |
| Ministerstvo pôdohospodástva | –105,26 |
| Rezorty Sas | |
| Ministerstvo obrany | –59 |
| Ministerstvo práce | +47,66 |
| Ministerstvo kultúry | –13,98 |
| Ministerstvo hospodárstva | +119,17 |
| Rezorty KDH | |
| Ministerstvo vnútra | –68,74 |
| Ministerstvo zdravotníctva | –103,56 |
| Ministerstvo Ministe dopravy | –243,45 |
ZDROJ: ROZPOČET VEREJNEJ SPRÁVY NA ROK 2011 A 2012
Prípadné rokovania so sulíkovcami odmieta aj Matovič. „V podstate so Sulíkom už nemáme nič spoločné. Dali sme súhlas na rozpočet s deficitom 3,8 percenta, teraz sa hovorí o 4,6 percenta, takže situácia je oproti dohode iná,“ povedal Matovič. Reagoval tak na tvrdenia ministra financií, že na podpore rozpočtu sa s Matovičom dohodli už na Koaličnej rade, kde prisľúbil rozpočtu podporu.
Problém však majú vládne strany so samotným obsahom Matovičových požiadaviek, keď najmä druhá z nich má podľa Júliusa Brocku, podpredsedu KDH, vážne trhliny. „Aj on spôsobil predčasné voľby a chce, aby ich iní zaplatili? Ak by s ním mal niekto rokovať, sám by sa zosmiešnil,“ konštatoval Brocka. Rovnako zmrazenie platov nie je podľa neho Matovičovým víťazstvom, pretože politici si uvedomujú hrozbu krízy a sami sa k nej týmto spôsobom postavili.
Zároveň však vládni poslanci tvrdia, že rozpočtové provizórium by nebol dobrý nápad. „Určite som za to, aby bol rozpočet schválený. Každý, kto si uvedomuje dôležitosť rozpočtu, by mal zaň zahlasovať,“ konštatoval Ivan Švejna z Bugárovho Mostu.
Pri rozpočtovom provizóriu by tak krajina hospodárila s rovnakými výdavkami ako v tomto roku a deficit by tak dosiahol 4,4 percenta výkonu ekonomiky. Ak by však rozpočet prešiel,sekera by bola 4,6 percenta. V praxi by sa však zrejme menej čerpali eurofondy, narušila by sa dôvera investorov a krajinu by cez vysoké úroky štátnych dlhopisov mohla naplno zasiahnuť dlhová kríza.
Vládnym stranám by tak pre Matovičov odpor nezostávalo nič iné, ako sa obrátiť na opozičný Smer. Podľa bývalého ministra financií Jána Počiatka (Smer) by ale strana za rozpočet zahlasovala, len ak by boli prijaté ich požiadavky. „Ak by prebehli rokovania, po ktorých by sa rozpočet zmenil na základe našich podmienok, tak by to bolo možné,“ povedal Počiatek. „Problém je v tom, že sa tvária, že oni už nevládnu. Ale v skutočnosti majú stále väčšinu,“ doplnil Počiatek. Mikloš však podmienky Smeru na vyššie zdanenie bohatých či vysokoziskových firiem spolu s vyššou bankovou daňou odmieta.