Zároveň pre krízu budú musieť ľudia počítať s prísnejším poskytovaním úverov a vyššími úrokmi pri pôžičkách. Axa patrí medzi najväčších svetových investorov a na Slovensku vlastní banku, poisťovňu a dôchodkovú správcovskú spoločnosť.
Ako sa bude vyvíjať v súčasnej kríze slovenský finančný trh?
Osobne si myslím, že finančné inštitúcie budú musieť tvrdo pracovať na redukcii nákladov a zvyšovaní produktivity. Boj o klienta a o majetok (aktíva klienta) bude pokračovať, preto očakávam, že spoločnosti budú ponúkať atraktívnejšie produkty a inovatívnejšie riešenia, aby si upevnili podiel na trhu. Z dlhodobého hľadiska nie všetky spoločnosti zostanú na trhu a očakávam tak jeho celkovú konsolidáciu. Pre ľudí tieto zmeny prinesú viac nových finančných produktov.
Čo konkrétne môžu ľudia očakávať?
Na trhu dnes samostatne fungujú banky, finančné inštitúcie a maklérske spoločnosti zamerané na finančné produkty a poradenstvo. Väčšina sa špecializuje priamo na svoje produkty, ako napríklad penzijné fondy či sporiace účty. Ľudí však zaujíma najmä to, ako ochrániť vklady pred infl áciou, ako investovať voľné finančné prostriedky, ako sa zabezpečiť na penziu či v prípade potreby rýchlo získať hotovosť. Toto klienti požadujú nezávisle od finančných produktov. Chcú naplniť svoje potreby a nie kúpiť produkt. Vidím tak priestor na fl exibilnejšie riešenia, v rámci ktorých sa budú bariéry medzi produktmi poisťovní a bánk zmenšovať.
Čo spôsobí povinnosť bánk zvýšiť základný kapitál do júna 2011 na úroveň deviatich percent?
Prvým dôsledkom môže byť zodpovednejší prístup bánk voči klientom pri poskytovaní pôžičiek, či už jednotlivcom, alebo firmám. V súvislosti s nestabilnou politickou situáciou a pre recesiu na finančných trhoch budú musieť mnohí počítať s vyššími úrokovými sadzbami pri pôžičkách. Po druhé, časť finančných inštitúcií sa sústredí len na vlastný biznis, čo môže viesť k predaju vedľajších častí podnikania. Rovnako uvidíme zmeny aj vo vlastníckych štruktúrach finančných inštitúcií.
Ako do tejto situácie zasiahne znižovanie úrokov zo strany Európskej centrálnej banky?
Je dôležité rozlišovať medzi krátkodobými a dlhodobými úrokovými mierami. ECB sa prirodzene zameriava na tie krátkodobé, ale hlavným problémom sú dlhodobé úrokové miery, ktoré sa napríklad v Taliansku dnes držia približne na úrovni siedmich percent, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Len na porovnanie, Nemecko si na finančných trhoch požičiava len za dvojpercentný úrok, pričom obe krajiny používajú euro. Centrálna banka môže len s ťažkosťami ovplyvniť dlhodobé úrokové miery klasickými nástrojmi. Práve preto politická stabilita a ekonomické podmienky v danej krajine budú mať na úroveň dlhodobých úrokových mier oveľa väčší vplyv.
Ako vnímate takéto rizikové investície?
Axa je ochotná prevziať na seba riziko na udržateľnej úrovni podľa našich podnikateľských potrieb. Znamená to, že v portfóliu máme i rizikovejšie dlhopisy. Je to z toho dôvodu, že vyššie riziko znamená aj vyšší príjem a naším cieľom je priniesť čo najvyšší zisk klientom. V rámci skupiny máme v portfóliu aj nejaké grécke dlhopisy, no je ich tak málo, že ich prípadný krach naše výsledky neovplyvní. A pre našich slovenských klientov je dôležité, aby vedeli, že v penzijných fondoch druhého alebo tretieho piliera žiadne grécke papiere nemáme.
Môžu ľudia v dnešných neistých časoch vôbec veriť v zhodnotenie peňazí na finančných trhoch? Konkrétne i na Slovensku sa dajú nájsť podielové fondy, ktoré sú od roku 2000 stále v mínuse.
Takúto situáciu sme tu už v minulosti mali. Ak by sme sa vrátili späť, ani v sedemdesiatych rokoch neboli trhy také ziskové ako v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. V súčasnosti, za posledných desať rokov, nemali negatívny výpadok napríklad trhy rozvojových krajín. Priestor na investovanie tu teda je, no zároveň treba ľudí otvorene pripraviť na to, že akciové trhy už nebudú prinášať také veľké zisky ako v minulosti. Na druhej strane akciové podielové fondy budú vždy zarábať viac ako bankové vklady. Platí tu totiž jednoduché pravidlo, že pre investorov nie je zaujímavý zisk na úrovni jedného percenta, a tak voľné finančné zdroje skôr či neskôr investujú do akcií podnikov, čo sa prejaví i na ich budúcej výnosnosti.
Axa vlastní na Slovensku aj dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Ako vidíte budúcnosť druhého piliera?
Uvedomujeme si, že zmenou vlády môžu nastať v systéme sporenia opäť ďalšie úpravy. Ustavičné zmeny podmienok pritom nie sú dobré a pre systém ako celok je najlepšia dlhodobá politická stabilita. Tiež si uvedomujeme, že pomaly sa už blíži doba vyplácania dôchodkov z druhého piliera a aj na toto sa chceme pripraviť prostredníctvom našej poisťovne. Budeme teda pracovať na tom, aby sme ľuďom v budúcnosti vedeli ponúknuť i zakúpenie doživotných dôchodkov.
V susednom Česku prebehla veľká diskusia o zmysle druhého piliera. Časť ekonómov upozorňovala na to, že štátny systém na rozdiel od súkromného nemôže nikdy skrachovať.
Oba dôchodkové systémy, priebežný aj kapitálový, majú výhody i nevýhody. Priebežný vždy bude a je závislý od starnúcej populácie a úrovne odvodov. Nemôžeme zabúdať na fakt, že pre demografický vývoj sa bude pomer medzi tými, ktorí do systému prispievajú, a tými, ktorí z neho poberajú dôchodky, výrazne meniť. Kapitálový systém je závislý od situácie na kapitálových a akciových trhoch. Ja osobne si myslím, že najlepším riešením je mix oboch systémov. Musíme uznať, že v súčasnosti majú ekonomické podmienky negatívny dosah na sporenie, ale stále je to tak, že v ekonomike sa striedajú dobré a zlé časy, a kapitálový systém sporenia má dlhodobý horizont. Veľké korporácie sa stále rozvíjajú, a preto absolútny pád trhov či totálny bankrot systémov a následné znehodnotenie úspor obyvateľstva v druhom pilieri považujem za veľmi málo pravdepodobný.
Ľudia teda budú aj v budúcnosti zarábať investovaním peňazí na finančných trhoch?
Určite áno, aj keď, ako som spomínal, v prípade akciových trhov to už nebude tak veľa ako v minulosti. Zároveň sa časom určite stabilizuje i situácia na finančných trhoch, a teda už nebudeme vidieť v priebehu jedného dňa obchodovanie začínajúce ranným dvojpercentným prepadom, ktorý sa večer nakoniec skončí trojpercentným ziskom. Nikdy sa nezbavíme trhovej fl uktuácie a nestability, čo zároveň znamená aj schopnosť prispôsobiť investovanie zmenenej situácii. Rovnako bude treba naučiť ľudí, aby v prípade prepadov akciových fondov nevyberali vklady, čím si len zbytočne zafixujú straty, a súčasne aby nepočítali s ročným ziskom na úrovni ôsmich percent. Bude si to však vyžadovať inteligentné a fl exibilné riešenie pre dlhodobo sporiaci produkt a jedinečné riešenie pre klientov.
Na Slovensku vlastníte i poisťovňu. Aké zmeny sa dajú očakávať na tomto trhu pre potrebu zvyšovania kapitálu známeho pod skratkou Solvency II?
Máme pred sebou veľa práce s prípravou výpočtov. Navyše v niektorých prípadoch nie je isté, či aktuálne vzorce budú aj tými konečnými. Vo všeobecnosti však Solvency II povedie k vyššej volatilite v našich výsledkoch. Z dlhodobého hľadiska očakávame niečo podobné ako v bankovom sektore. Napríklad niektoré spoločnosti nemajú žiadne problémy pri plnení kapitálových požiadaviek, ale iným sa nepodarí splniť nové pravidlá, a preto môžeme očakávať predaj niektorých podnikateľských jednotiek alebo realokáciu obchodného zamerania, napríklad podľa regionálnych alebo obchodných zámerov.
Martin Vogl
V rámci skupiny Axa pracuje od roku 2001 na rôznych pozíciách. Napríklad ako riaditeľ pre strategický rozvoj spoločnosti či ako riaditeľ Axa Private Management. Generálnym riaditeľom Axa pre Česko a Slovensko sa stal 1. júla 2011, predtým pracoval ako generálny riaditeľ Axa Bank v Nemecku.