Štát si bude totiž musieť na trhoch požičať o približne 600 miliónov viac, ako pôvodne predpokladal. Zvýši sa tým aj celkový dlh krajiny a na jedného obyvateľa Slovenska tak pripadne zhruba 6 300 eur.
Na budúci rok si pôvodne kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ) predsavzal 3,8–percentný schodok. Nakoniec však sekera štátu pre spomalenie ekonomického rastu, ako aj zabrzdenie niektorých ozdravných opatrení dosiahne 4,6–percenta výkonu ekonomiky. Hrozí rozpočtové provizórium?
Ak by bol deficit ešte vyšší, podľa ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ) by krajinu čakalo rozpočtové provizórium. „Prekročenie defi citu nevidia investori radi, keďže táto otázka je v súčasnosti predmetom viacerých diskusií. Určite by bolo lepšie, ak by vláda schválila ozdravné opatrenia,“ konštatoval Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne. To však bude podľa neho pre súčasnú politickú situáciu problematické.
Foto: Pravda
Mikloš o počasí, Fico o vajci Debaty o škrtoch však Mikloš nevylúčil. Pre rozpad koalície sa však dohoda bude zrejme rodiť len ťažko. Podľa neho však napriek tomu súčasná vláda nepostupuje podobne ako Ficov kabinet počas prvej krízy. V roku 2009 totiž Mikloš vyhlásil, že „vláda Roberta Fica je možno vláda do dobrého počasia, ale dnes nie je dobré počasie. Je kríza a zjavne im chýbajú reálne opatrenia“.
Podľa neho na rozdiel od predchádzajúcej vlády súčasný kabinet pripravil už druhé prognózy, pričom po prvých koalícia našla dodatočné opatrenia za 240 miliónov eur, čo však nestačí na zastavenie zadlžovania. Podľa Fica pravicová vláda ukázala, že nie je schopná konsolidovať verejné financie. „Posledné zlaté vajce pravice sa rozbilo,“ povedal nedávno Fico.
Proti jeho tvrdeniam sa ohradil predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár, podľa ktorého bývalá koalícia vládla celé štyri roky a ani rok pred riadnymi voľbami nebola schopná pripraviť balík opatrení. „Porovnávať to považujem za neférové,“ povedal Kollár. Podľa Ivana Švejnu z Bugárovho Mostu je tiež rozdiel v tom, že bývalý kabinet poprel nástup krízy na Slovensko. Kritizovaný však bol najmä rozpočet na rok 2009, keď vtedajší minister financií Ján Počiatek postavil rozpočet na 6,5–percentom raste.
Ekonomika sa však prepadla do päťpercentného mínusu, čo vyrubilo miesto 1,7–percentnej sekery takmer osempercentný deficit. Miklošov rezort pomalší rast pripustil už pred schválením rozpočtu spolu s vyšším deficitom. Dodatočné škrty sa však zrejme už prijímať nebudú. Situácia je podľa Mušáka odlišná, pretože pred prvou krízou Slovensko výrazne rástlo, ale štát napriek tomu nemal rezervy na horšie časy.
„Nedása to úplne porovnávať. Vo všeobecnosti je dobré, ak je vláda transparentná a hovorí, čo očakáva,“ konštatoval Mušák. Podľa neho to však neznamená, že sa v závere roka 2008 prognózovanie zanedbalo, pretože také boli odhady rastu. „Keď však už bolo zrejmé, že vývoj bude horší, nereagovalo sa opatreniami,“ konštatoval Mušák. Vysoké rozpočtové defi city mali za rok 2009 aj iné krajiny EÚ.