Očakávania revízie oficiálnych prognóz štátu sa naplnili. Ministerstvo financií totiž v aktualizovanej makroprognóze znížilo odhad rastu slovenskej ekonomiky na budúci rok z pôvodných 3,4 % na 1,7 %. Očakávania hospodárskeho vývoja pritom už koncom augusta štát skresával, keď ministerstvo znižovalo odhad rastu o jeden percentuálny bod z pôvodných 4,4 %.
Rezort financií zároveň priznáva, že takýto výrazne pomalší hospodársky rast bude znamenať výpadok príjmov v rozpočte na úrovni 480 mil. eur. Toto číslo však definitívne potvrdí po daňovom výbore a zverejnení daňových prognóz koncom budúceho týždňa, kde by sa mal prejaviť už aj dodatočný odhad výpadku kvôli legislatíve.
„Turbulencie na finančných trhoch a z toho plynúca neistota zhoršujú ekonomický výhľad eurozóny, vrátane Nemecka, čo sa musí nutne odraziť na vývoji slovenskej ekonomiky. Predpokladá sa, že rast v Nemecku sa môže úplne zastaviť, resp. mierne poklesnúť v štvrtom štvrťroku tohto roka a v prvom kvartáli budúceho roka. Inštitút finančnej politiky preto pristúpil k opätovnému zníženiu prognózy rastu ekonomiky v roku 2012 na 1,7 %,“ odôvodňuje prognózu inštitút spadajúci pod ministerstvo financií.
Okrem pomalšieho očakávaného hospodárskeho rastu treba do rozpočtu započítať aj dohodu so samosprávami, podľa ktorej by oproti pôvodnému návrhu ministerstva dostali viac o 60 mil. eur a tiež dohodu na návrhu strany SaS, aby sa zrušili zdravotné odvody dobrovoľne nezamestnaným. „Pre mňa je len dôležité, aby to zvýšenie deficitu bolo len v nevyhnutnej miere. Nevyhnutná miera sú dôsledky novej prognózy a tie dve veci, teda samosprávy a návrh, ktorým SaS podmienila vyriešenie ústavnej krízy. Toto je akceptovateľné, ale za hranicou toho zhruba 4,6-percentného deficitu by som už musel uvažovať o stiahnutí rozpočtu z parlamentu, a teda o rozpočtovom provizóriu,“ povedal na piatkovej tlačovej konferencii Mikloš.
Minister financií tvrdí, že ani deficit na úrovni 4,6 % HDP namiesto pôvodne avizovaných 3,8 % výkonu ekonomiky by nemusel znamenať zhoršenie pohľadu veriteľov na Slovensko ako dôveryhodného dlžníka. Potrebné však bude naplniť niekoľko podmienok. Prvou je dodržanie tohtoročného deficitu na úrovni 4,9 % HDP, čo Mikloš považuje za reálne. Druhou je v budúcom roku dosiahnutie deficitu pod spomínanými 4,6 % výkonu ekonomiky, treťou prijatie silného zákona o dlhovej brzde a poslednou je v cieľovom roku 2013 dosiahnuť pôvodne plánovanú konsolidáciu verejných financií s deficitom pod 3 % HDP.
„Ak budú tieto podmienky dodržané, som presvedčený, že by nemal byť pre akúkoľvek budúcu vládu problém znížiť deficit za takmer dva roky o menej ako 2 % HDP,“ povedal v piatok Mikloš.Minister pritom verí, že ak by neboli predčasné voľby, budúcoročný deficit by sa vláde aj napriek spomaleniu hospodárskeho rastu podarilo naplniť. Bolo by však potrebné znížiť v ešte fungujúcej koalícii dohodnuté navýšenia na priority, priestor vidí aj vo zvýšení príjmov z niektorých daní. Napríklad v spotrebnej dani z alkoholu či v daniach z nehnuteľností. Tieto opatrenia by podľa neho neznamenali negatívny dopad na zamestnanosť, kým naopak opatrenia navrhované Smerom-SD by práve zamestnanosť zasiahli.