Grécky krach spustí domino bankrotov

Nekontrolovateľný bankrot Grécka by so sebou stiahol celý juh Európy. Táto alternatíva sa ešte minulý týždeň po dohode európskych lídrov na záchrannom balíčku pre Grécko nezdala byť aktuálna. Grécka vláda však náhle odsúhlasila referendum o tom, či prijať pomoc aj s bolestivými úsporami.

03.11.2011 14:00
George Papandreou Foto:
Grécky premiér George Papandreou
debata

Podľa Financial Times by referendová otázka mala byť zameraná na podporu gréckeho členstva v eurozóne a Európskej únii. Ak by sa grécky ľud vyslovil proti, domino efekt by mohol znamenať začiatok konca aj pre zadlžených Talianov či Španielov a osud 17-člennej eurozóny by visel na vlásku.

Do problémov by sa dostali aj banky v najväčších európskych krajinách a recesii spojenej s prepúšťaním či zmrazením platov by sa Európa už zrejme nevyhla. Na riziko trhy reagovali v úvode týždňa masívnymi prepadmi, čím sa opäť naštartovalo znehodnocovanie úspor ľudí, vložených v akciách.

Verejná mienka v Grécku totiž nie je ďalšej dávke európskej pomoci a s ňou spojeným tvrdým škrtom naklonená. Ak by Gréci balík pomoci odmietli, v krátkom čase by sa spustil neriadený bankrot krajiny, pri ktorom by investori prišli o väčšinu peňazí uložených v gréckych dlhopisoch.

„Ak Grécko pomoc odmietne, bude sa musieť odpísať oveľa väčšia časť dlhu. Na jeho zotrvanie v eurozóne to nemá priamy vplyv. Ale panika by bola obrovská a okamžite by sa začal šíriť domino efekt,“ vysvetlila Markéta Šichtářová, riaditeľka Next Finance. Podľa nej by sa tak do ohrozenia dostali ďalšie krajiny na juhu Európy.

Následný vývoj by závisel od toho, či by Grécko po bankrote zostalo v eurozóne, alebo by z menovej únie vystúpilo. Podľa Kamila Borosa, analytika XTB, by Atény mohli naďalej používať euro, ak by centrálna banka uznala aj zbankrotované grécke dlhopisy ako záruku gréckych bánk pri získavaní nového kapitálu.

„Bankrot Grécka a zotrvanie štátu v eurozóne je pre úniu výhodnejšia alternatíva, nakoľko by európske banky zaznamenali straty predovšetkým z gréckych štátnych dlhopisov,“ spresnil Boros. Vystúpenie z eurozóny by podľa neho prinieslo okrem iného pokušenie, aby takto postupovali aj iné zadlžené krajiny.

Obe možnosti by znamenali výrazné problémy pre európske banky. „Určite by skrachovali grécke banky a pravdepodobne aj banky na Cypre. Veľké problémy by však mali aj ostatné finančné inštitúcie, pretože krach Grécka by vyvolal vlnu bankrotov, ktorá by zmietla zo stola ďalšie subjekty,“ povedal Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Colosseum.

Ohrozené by boli aj banky vo Francúzsku. „Francúzsko by mohlo stratiť rating AAA, ak začne vo väčšej miere poskytovať garancie za tamojšie banky, ktoré vo veľkom investovali do juhoeurópskeho dlhu,“ vysvetlil Tomčiak. Dobrým príkladom je podľa neho aktuálny bankrot americkej brokerskej firmy MF Global. „Firma investovala do juhoeurópskych dlhopisov, keďže ich považovala za veľmi málo rizikové,“ doplnil Tomčiak.

Po vlne bankrotov by sa urýchlil aj príchod recesie. „Recesia v eurozóne už je veľmi pravdepodobná. Pri súčasnej neistote nebudú firmy najímať nových ľudí, a dokonca sa dá očakávať prepúšťanie. Pád Grécka by pravdepodobne urýchlil pád do recesie,“ doplnil Tomčiak.

Podľa odborníkov by však do záchrany eurozóny mohla zasiahnuť Európska centrálna banka, čo by však mohlo spustiť vysokú infláciu. „Eurozóna bude mať stále k dispozícii "nukleárnu“ možnosť zachraňovať krajiny prostredníctvom Európskej centrálnej banky, pôjde len o to, či bude Európa ochotná riskovať riziko výrazného rastu cien na záchranu ďalších krajín," povedal Boros. „Sme toho názoru, že v prípade prehĺbenia problémov Európa podpíše túto zmluvu s diablom,“ uzavrel Boros.

Svetové trhy zareagovali na informácie o neriadenom bankrote Grécka prudkými prepadmi. O viac ako päť percent klesali európske akcie, oslabovalo sa aj euro, Taliansku sa zas nebezpečne predražovalo splácanie dlhu. V stredu sa už však burzy upokojili v očakávaní výsledkov rokovania americkej centrálnej banky. Investori totiž očakávajú, že Američania začnú opäť liať do ekonomiky nekryté doláre.

Situácia v Grécku a dosahy na svetového trhy

Podmienky pomoci Grécku

* znížiť rozpočtový deficit pod 3 % HDP do roku 2014

* znížiť štátne výdavky

* znížiť počet štátnych zamestnancov

* zlepšiť výber daní

* otvoriť príliš regulovanú ekonomiku

* získať z privatizácie 50 miliárd eur do roku 2015

Ako krajina plní ciele

* tohtoročný deficit bude 8,5 % HDP namiesto plánovaných 7,6 %

* ekonomika sa prepadne o 5,5 %, plán bol pokles o 2,6 %

* dlh narastie do konca roka na 162 % HDP a nie predpokladaných 145 %

* výnosy z privatizácie dosiahli ku koncu septembra 400 miliónov eur, plán bol 1,7 miliardy

Doterajšie reformy

* zvýšenie daní, zníženie nezdaniteľnej položky a odstránenie niektorých daňových výnimiek

* nové pravidlá odmeňovania štátnych zamestnancov – celková úspora 20 %

* rušenie niektorých sociálnych dávok

* zatvorenie alebo zlúčenie úradov

* zaradenie 30-tisíc štátnych zamestnancov do pracovnej rezervy so 60-percentným platom a prepustením až po roku

* zníženie výdavkov na obranu

* škrty v zdravotníctve

* zníženie najvyšších penzií a zvýšenie (zjednotenie) veku odchodu do dôchodku

© Autorské práva vyhradené

debata chyba