V gréckom referende pôjde o euro, peniaze zatiaľ nepotečú

Schôdzka zástupcov rozvinutých a rozvojových krajín G20, ktorá sa odohráva vo francúzskom meste Cannes, sa zameriava hlavne na podporu globálnej ekonomiky. Na úvod sa však pozornosť sústredila na rokovanie gréckeho premiéra Jorgosa Papandrea s predstaviteľmi Európskej únie. Grécko však zostane témou stretnutia G20 aj v ďalších dňoch.

02.11.2011 13:57 , aktualizované: 03.11.2011 06:12
Georgios Papandreou Foto:
Georgios Papandreou medzi novinármi na stretnutí skupiny G20 v Cannes.
debata (29)

Referendum o finančnej pomoci Grécku sa v tejto krajine uskutoční 4. decembra. Po stretnutí s gréckym premiérom a ďalšími predstaviteľmi to vo francúzskom Cannes podľa agentúry AP povedal predseda eurozóny Jean-Claude Juncker. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy uviedol, že plebiscit sa uskutoční 4. alebo 5. decembra. Povedal tiež, že kým Grécko nevyjasní svoj postoj voči ďalšej finančnej pomoci, nemôže s ďalšou tranžou záchranného úveru počítať.

Grécko sa podľa Sarkozyho musí rozhodnúť, či zostať v eurozóne, alebo z nej vystúpiť. Juncker podľa agentúry Reuters uviedol, že o tom, či má Grécko zostať v eurozóne, alebo ju opustiť, bude musieť byť referendum.

Merkelová: Euro je dôležitejšie ako Grécko

Nemecko a Francúzsko dali najavo, že záchrana eura je oveľa dôležitejšie ako záchrana Grécka. „Radšej by sme dosiahli stabilizáciu eura s Gréckom ako bez Grécka, ale cieľ ustálenia eura je dôležitejší,“ povedala podľa Reuters nemecká kancelárka Angela Merkelová po mimoriadnom stredajšom rokovaní s gréckym premiérom Georgiosom Papandreouom. Referendum podľa nej bude v podstate len o otázke, či chce Grécko zostať v eurozóne.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy na spoločnej tlačovej konferencii uviedol, že „grécki priatelia sa musia rozhodnúť, či chcú na tejto ceste pokračovať s nami“.

Pripustenie toho, že výsledok decembrového hlasovania by mohol viesť k odchodu Grécka z menovej únie, je podľa AP vôbec prvým oficiálnym priznaním toho, že takýto odchod zo skupiny krajín platiacich eurom je možný.

Obaja štátnici tiež uviedli, že na budúci pondelok sa uskutoční stretnutie ministrov financií členských štátov eurozóny. Rokovať majú o tom, ako urýchliť rozhodnutie týkajúce sa pákového efektu záchranného fondu eurozóny EFSF, na ktorého zvýšení sa lídri EÚ dohodli minulý týždeň v Bruseli.

Európska únia a Medzinárodný menový fond ďalej informovali, že kým neprebehne avizovaný plebiscit, Grécko nedostane potrebných osem miliárd eur z balíka pomoci, ktoré malo dostať tento mesiac. Veritelia si chcú byť istí, že Atény sa budú držať programu úsporných opatrení.

Papandreou: V hre je euro

Grécky premiér Papandreou uviedol, že Atény môžu referendum usporiadať 4. decembra, podľa Sarkozyho by to ale mohlo byť aj o deň neskôr. Podľa agentúry AFP premiér gréckej vlády ďalej vyhlásil, že otázka, ktorá bude v plebiscite Grékom položená, ešte nebola stanovená, stávkou ale „jasne“ bude zotrvanie Grécka v eurozóne. Rozhodnutie usporiadať referendum, ktorého pondelkové oznámenia rozkolísalo svetové finančné trhy, podľa agentúr obhajoval. Merkelová však uviedla, že Grécko zvyšných 16 štátov eurozóny o tomto kroku informovalo.

Ak avizované referendum skutočne bude o finančnej pomoci Grécku a ak sa voliči vyjadria proti, visela by nad Gréckom hrozba toho, že nedokáže splatiť svoje dlhy. To by znamenalo ďalšie riziko pre európske banky, z ktorých niektoré sú už teraz oslabené, a ohrozilo oveľa väčšie ekonomiky Talianska a Španielska. Na ich záchranu by už blok nemusel mať peniaze.

Predseda takzvanej Euroskupiny Jean-Claude Juncker povedal, že Grécko zbankrotuje, ak voliči záchranný balík odmietnu. Podľa premiéra Papandreoua má jeho krajina dostatok peňazí do polovice decembra, keď musí umoriť viac ako šesť miliárd eur z dlžnej čiastky. Grécky premiér ďalej varoval, že ak krajina čoskoro po konaní referenda nedostane sľúbenú pomoc, nebude môcť vyplácať mzdy štátnych zamestnancov alebo penzie.

Financial Times: Referendum bude o eure alebo únii

Denník Financial Times uviedol, že Gréci sa v referende nebudú vyslovovať k finančnej pomoci pre vlastnú krajinu, na ktorej sa zhodol únijný summit, ale budú rozhodovať, či zostať v EÚ či v eurozóne. Grécka vláda však neskôr túto správu ústami svojho hovorcu poprela, uviedla agentúra Reuters (viac v článku Referendum bude o EÚ alebo eure, tvrdí Financial Times. Gréci to popreli).

Eurozóna nebude akceptovať, aby sa niektorá členská krajina vyzula z dohovorov, na ktorých sa minulý týždeň na summite v Bruseli spoločne dohodli všetci jej členovia. Povedal to predseda euroskupiny Jean-Claude Juncker. (viac v článku Juncker: Nedovolíme, aby sa niektorá krajina vyzula z dohôd zo summitu).

Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]

Zachraňovať sa má najmä globálna ekonomika

Hlavnou témou na rokovaní v Cannes je výrazné spomalenie tempa rastu globálnej ekonomiky, predovšetkým tej európskej. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) tento týždeň vydala aktualizovanú prognózu, v ktorej znížila odhad rastu ekonomiky eurozóny na budúci rok na 0,3 percenta. Len v máji pritom OECD počítala s dvojpercentným rastom, čo len dokazuje, ako rýchlo sa hospodárskej výsledky zhoršili. Prudké spomalenie tempa rastu ohrozujú plány, s ktorými eurozóna počíta pri riešení krízy. Je totiž pravdepodobné, že Európa bude chcieť na stretnutí G20 presvedčiť niektoré krajiny, aby jej tieto ťažké časy pomohli preklenúť a zapojili sa do záchranného programu eurozóny. Kapacitu k takémuto kroku má hlavne Čína, pretože má vysoké devízové rezervy a má i ekonomický záujem na tom, aby Európa prosperovala.

Čína už ohlásila pomoc Európe

Čína je už pripravená podporiť zvažované nástroje na riešenie dlhovej krízy v eurozóne. Kríza ohrozuje nielen budúcnosť eura, ale aj výhľady európskej a svetovej ekonomiky. „Čína je za,“ povedal agentúre AFP nemenovaný diplomat o možnosti, že najľudnatejšia krajina sveta je ochotná podporiť boj s dlhovou krízou eurozóny vytvorením sociálneho investičného nástroja. Ten by mal fungovať tak, že by emitoval dlhopisy a z výnosov z ich predaja nakupoval dlhopisy členských krajín eurozóny. Rovnaký krok zvažuje aj Medzinárodný menový fond (MMF). Ďalší významný hráči ako Brazília, Rusko, India, Juhoafrická republika, sa podľa rovnakého zdroja zatiaľ nevyjadrili, či by sa takisto zapojili.

29 debata chyba