Schodok štátneho rozpočtu sa aj po desiatich mesiacoch tohto roka drží na úrovni o takmer tretinu nižšej ako vlani. Podľa aktuálnych údajov zverejnených rezortom financií dosiahol desaťmesačný deficit hospodárenia štátnej správy 2,341 mld. eur, čo znamená medziročný pokles o 30,6 %. V samotnom októbri sa pritom schodok štátneho rozpočtu prehĺbil o vyše 180 mil. eur. Rozhodujúci pre konečný výsledok štátneho rozpočtu v tomto roku však bude koniec roka, kedy sa spravidla deficit navyšuje najvyšším tempom. Celoročne je rozpočtovaný schodok na úrovni 3,81 mld. eur.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu po desiatich mesiacoch tohto roka dosiahli 9,311 mld. eur, čo znamenalo medziročný nárast o 9,9 % a plnenie celoročného plánu na 70,8 %. Celkové výdavky na druhej strane medziročne mierne poklesli o 1,6 % na 11,653 mld. eur. Z celkového rozpočtu výdavkov na rok 2010 sa tak už vyčerpalo 68,7 %.
Daňové príjmy, ktoré tvoria gro príjmov štátu, sa ku koncu októbra medziročne zvýšili o 9,4 % na 7,077 mld. eur, čo znamenalo plnenie celoročného plánu na vyše 80 %. Najpozitívnejší vývoj zaznamenal rezort financií pri dani z príjmov právnických osôb, ktorej výber medziročne stúpol až o 43,6 % na 1,379 mld. eur. Rast vykázala aj daň z pridanej hodnoty o 4,1 % na 3,827 mld. eur a spotrebné dane, ktoré stúpli o 2,9 % na 1,66 mld. eur.
Na druhej strane príjmy zo zrážkovej dane vykazujú naďalej medziročný pokles, ku koncu októbra o 9,2 %. Ich výber ku koncu desiateho mesiaca predstavoval 118,8 mil. eur. V medziročnom mínuse 36,2 % a sumou na úrovni 39,7 mil. eur eviduje rezort financií daň z príjmov fyzických osôb. Toto číslo však ovplyvňuje skutočnosť, že daň z príjmov fyzických osôb je v súčasnosti jedinou podielovou daňou a takmer celý jej výber smeruje do rozpočtov samospráv v rámci fiškálnej decentralizácie.
Vo vylepšovaní rozpočtových čísel pokračujú aj nedaňové príjmy, ktoré za desať mesiacov medziročne stúpli o 11,9 % na 666,6 mil. eur a celoročný plán už naplnili na takmer 95 %. Medzi nedaňové príjmy štátneho rozpočtu patria napríklad príjmy z prenájmu majetku v správe kapitol, dividendy realizované jednotlivými ministerstvami zo spoločností s účasťou štátu, administratívne a iné poplatky štátu, príjmy z predaja hnuteľného majetku v správe rozpočtových kapitol a podobne.
Podobné medziročné tempo si udržiavajú aj granty a transfery, z ktorých podstatnú časť tvoria príjmy z rozpočtu Európskej únie. Celkové príjmy z grantov a transferov medziročne ku koncu októbra stúpli o 11,4 % na 1,567 mld. eur. Samotné príjmy z rozpočtu Európskej únie z toho tvorili 1,533 mld. eur a medziročne stúpli o 51 %. Štát si však plánoval rast z príjmov z únie ešte ambicióznejšie. Napriek vyše 50-percentnému rastu sa totiž z celoročného plánu príjmov z únijného rozpočtu naplnilo iba 45,8 %.
Na výdavkovej strane rozpočtu dominujú tradične bežné výdavky, ktoré tvoria výdavky na bežný chod štátnych úradov a mzdy pracovníkov štátnej správy. Ku koncu októbra medziročne klesli o 1,2 % na 10,15 mld. eur. Kapitálové výdavky boli medziročne nižšie o 4,7 %, keď dosiahli 1,503 mld. eur. Bežné výdavky sa tak zatiaľ z celoročného plánu vyčerpali na 72,2 % a kapitálové výdavky na 52 %.
Pád vlády ohrozil ďalšie znižovanie schodku verejných financií
Štát by mal v tomto roku podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte hospodáriť s príjmami 13,148 mld. eur a výdavkami vo výške 16,958 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu je tak pre tento rok rozpočtovaný v objeme 3,81 mld. eur. Schodok verejných financií ako celku, ktorý okrem hospodárenia štátu zahŕňa aj hospodárenie ďalších verejných inštitúcií, sa rozpočtuje na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Pôvodný plán vlády bol postupne skresať schodok verejných financií pod 3 % výkonu ekonomiky v roku 2013. Po páde vlády však rezort financií ustúpil z pôvodnej ambície znížiť v budúcom roku schodok na 3,8 % hrubého domáceho produktu, čo by podľa analytikov znamenalo aj výrazné ohrozenie plánu dostať deficit pod maastrichtské 3 % HDP už v roku 2013.